SR zaviedla rámec na ochranu menšín. Segregácia Rómov v školách však pretrváva

Slovensko vytvorilo osobitný právny a inštitucionálny rámec na ochranu práv osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám, no naďalej pretrvávajú výrazné problémy, predovšetkým segregácia rómskych detí vo vzdelávaní a obmedzený prístup Rómov k bývaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu.

Vyplýva to zo záverov Poradného výboru Rady Európy (RE) pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, informoval hovorca Rady Európy Jaime Rodríguez Murphy.

Slovensko sa podľa výboru naďalej drží inkluzívneho prístupu k pôsobnosti dohovoru. V uplynulých rokoch rozšírilo jeho platnosť na goralskú a vietnamskú menšinu, ktoré sa tak pridali k ďalším 13 menšinám - bulharskej, chorvátskej, českej, nemeckej, maďarskej, židovskej, moravskej, poľskej, rómskej, ruskej, rusínskej, srbskej a ukrajinskej.

Výbor konštatoval, že zo sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva pokles počtu ľudí hlásiacich sa k národnostným menšinám. Privítal nariadenie vlády, ktorým sa znížil požadovaný podiel menšinového obyvateľstva v obciach z 20 na 15 percent potrebný na to, aby príslušníci danej menšiny mohli v obci používať svoj jazyk v úradnom styku. Na Slovensku pribudlo 125 takýchto obcí. Ich celkový počet dosiahol 763.

Výbor RE ocenil, že Slovensko prijalo komplexný antidiskriminačný rámec pre verejný aj súkromný sektor. Inštitúcie vybavujúce predmetné sťažnosti - teda Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a verejný ochranca práv - by však podľa neho mali dostať silnejší mandát a viac ľudských i finančných zdrojov. (TASR)