Po zimnom spánku sú poriadne vyhladované a rodiny s deťmi, ktoré tam prichádzajú, už presne vedia, čo im chutí.
Vážia sotva 200 gramov a sú ešte trošku ospalé, no príjemné slnko ich už vyťahuje z nôr. Cez zimu nezabudli, že ľudia im nosia dobroty - oriešky, sušený hrášok, sója, slnečnica, kúsky jabĺk či mrkvy.
Slnečné dni ich čoraz viac osmeľujú.
„Je tu ich okolo päť až sedemtisíc a darí sa im, lebo sa tu pasie,“ hovorí zoológ zo Správy NP Muránska planina Jaroslav Brndiar.
Sú zvedavé. Maškrty si berú z ruky a stále striehnu. S malými deťmi je občas problém ich vidieť úplne zblízka.
Prečítajte si tiež:
Na Muráni im pomáhajú prežiť oslíky, ktoré spásajú trávu. Sysľom sa preto darí na pasienkoch. Kedysi im tak dobre nebolo.
„Syseľ bol kedysi veľmi bežným druhom, ale tým, že sa v krajine zmenilo hospodárenie, tak nám zo Slovenska doslova zmizol. Udržal sa len na pár lokalitách,“ vysvetlil Brndiar.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej syseľ v druhej polovici 19. storočia slúžil aj ako potrava napríklad pre pastierov.
„Ľudia ich zvykli vyduriť z podzemných komôrok vodou. Keď ich vyplavili, tak ich následne pochytali a opekali si ich na ražni ako núdzové jedlo,“ ozrejmila.
Pri silných lejakoch a povodniach ich už neraz ratovali. Vo vytopených norách sysle bojovali o život. Vďaka nadšencom je táto kolónia plná života a obrovským lákadlom tohto regiónu.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
