V rómskych osadách vyše polovica ľudí má alebo mala žltačku typu B

Alarmujúci výskyt zápalového ochorenia pečene u obyvateľov rómskych osád na východnom Slovensku preukázala lekárska štúdia. Výskyt hepatitídy typu B je u Rómov v osadách na úrovni 12,5 percenta, aktívnu alebo prekonanú hepatitídu má dokonca 53 percent obyvateľov.

Výsledky štúdie o rizikových faktoroch vírusovej hepatitídy a metabolického syndrómu v populácii v 12 rómskych osadách dnes prezentovali jej autori na sympóziu v Košiciach.
Hoci lekári očakávali vysoký výskyt rozšírenia hepatitídy B v osadách, zistené čísla ich aj tak prekvapili.

"U našich Rómov je výskyt tohto infekčného ochorenia taký ako v krajinách s najnižšou životnou úrovňou na svete," povedal novinárom hlavný koordinátor štúdie Peter Jarčuška. Takzvaná žltačka sa pritom môže z rómskej osady rozšíriť aj na väčšinovú populáciu.
U Rómov štúdia zistila častejší výskyt aj metabolického syndrómu a z toho vyplývajúce väčšie kardiovaskulárne riziko.

Zlepšenie situácie je v prevencii

Súčasťou štúdie bol zber údajov o socioekonomických podmienkach Rómov v osadách, ktoré Jarčuška označil za katastrofálne. "Takmer 90 percent z nich má len základné vzdelanie, mnohí z nich nemajú prácu. Polovica z nich nemá tečúcu vodu, splachovací záchod, kúpeľňu, 20 percent nemá elektrickú energiu," konštatoval. Zo zlých životných podmienok a nezdravého životného štýlu vyplýva aj zvýšený počet ochorení, Rómovia majú navyše horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Pôžička Cetelem: výsledok posúdenia do 10 minút. Klikajte tu.

Už predchádzajúce štúdie ukázali, že rómski muži na Slovensku žijú v priemere o 7,5 roka kratšie a rómske ženy o 6,6 roka kratšie ako väčšinová populácia. 

K zlepšeniu situácie podľa Jarčušku bude potrebná spolupráca lekárov, ako aj ďalších ľudí, ktorí môžu ovplyvniť socioekonomické aspekty života Rómov a prevenciu chorôb. "Len taká jednoduchá vec ako očkovanie rómskej populácie vo veku od 16 do 45 rokov proti hepatitíde B by za relatívne malé peniaze znížila výskyt hepatitídy B a z toho plynúce komplikácie, ako je cirhóza pečene či rakovina pečene, ktorých liečba je extrémne náročná," dodal koordinátor štúdie.

V projekte sa tím odborníkov zameral na rómsku populáciu žijúcu v 12 osadách vo veku od 15 do 45 rokov. Zber údajov prebiehal ešte v roku 2011. Dnešné sympózium sa konalo na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) za účasti novozvoleného prezidenta SR Andreja Kisku.