Od júna 2026 sa zmenia pravidlá pri nábore aj odmeňovaní. Firmy budú musieť viac vysvetľovať mzdy a zamestnanci získajú nové práva.
Slovensko čaká od 7. júna 2026 výrazná zmena v odmeňovaní. Národná rada SR schválila zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty 15. apríla 2026.
„Diskriminácia v odmeňovaní patrí dlhodobo medzi najťažšie preukázateľné formy diskriminácie. Hlavným problémom bola nízka transparentnosť systémov odmeňovania a nedostatok informácií, ku ktorým mali zamestnanci a zamestnankyne prístup,“ uviedla pre Televíziu Markíza vedúca právnej činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva Miroslava Novodomcová.
Nepriama diskriminácia sa môže objaviť napríklad pri ženách po materskej alebo rodičovskej dovolenke, pri flexibilnej práci, v profesiách s prevahou žien, ale aj v kombinácii s vekom, zdravotným postihnutím či etnickým pôvodom.
Hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš doplnil, že inšpektoráty kontrolovali rovnaké odmeňovanie aj doteraz. Nový zákon však podľa neho posilňuje nároky zamestnancov o nové inštitúty a zamestnávateľom pridáva ďalšie povinnosti.
Nejde teda iba o ďalšiu povinnosť uvádzať mzdu v pracovných inzerátoch, ale o širší režim, ktorý zasiahne nábor, interné mzdové systémy, práva zamestnancov aj reporting.
„Zamestnávatelia budú mať nové povinnosti pri nábore zamestnancov – v pracovných ponukách musia uvádzať nástupnú mzdu alebo jej rozpätie. Inzeráty zároveň nesmú byť formulované na základe pohlavia a zamestnávatelia sa nesmú uchádzačov pýtať na ich aktuálny plat u súčasného ani predchádzajúceho zamestnávateľa. Zamestnanci majú právo požiadať o informáciu o ich odmene a neskôr aj o priemernej úrovni odmien zamestnancov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty,“ vysvetlilo pre tnlive.sk ministerstvo práce.
Slovensko však nezačína od nuly. Základná zložka mzdy sa v pracovných ponukách musí uvádzať už od roku 2018. Po novom má uchádzač dostať informáciu o nástupnej odmene alebo jej rozpätí ešte pred pohovorom alebo podpisom zmluvy. Ak sa na pozíciu vzťahuje kolektívna zmluva, má dostať aj informáciu o jej príslušných ustanoveniach.
Jednou z najviditeľnejších zmien bude zákaz otázky na predchádzajúci plat. Zamestnávateľ sa už nebude môcť uchádzača pýtať, koľko zarábal v súčasnej alebo predchádzajúcej práci.
Zákaz má obmedziť prenášanie historických mzdových rozdielov do novej pracovnej ponuky a posilniť určovanie odmeny podľa hodnoty pozície a objektívnych, rodovo neutrálnych kritérií.
„Za jedno z najsilnejších práv považujeme právo zamestnanectva získať informácie o priemerných úrovniach odmien pri porovnateľnej práci rozdelených podľa pohlavia. Toto právo výrazne znižuje informačnú nerovnosť medzi zamestnávateľom a zamestnanectvom a vytvára predpoklad na efektívnejšiu ochranu pred diskrimináciou,“ doplnila.
Zamestnávateľ má odpovedať do dvoch mesiacov. Ak odpoveď nebude úplná alebo presná, zamestnanec bude môcť žiadať dodatočné a odôvodnené vysvetlenie, ktoré mu má zamestnávateľ poskytnúť do 30 dní.
Žiadosť bude možné podať aj cez zástupcov zamestnancov alebo cez Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
„Nová právna úprava sa snaží vyvážiť dve dôležité hodnoty, a to transparentnosť a ochranu súkromia. Zamestnanci a zamestnankyne nebudú mať prístup ku konkrétnym individuálnym mzdám kolegov a kolegýň, ale k agregovaným údajom o priemerných úrovniach odmien v kategórii porovnateľnej práce rozdelených podľa pohlavia,“ povedala Novodomcová.
Ak by sa z údajov dala identifikovať konkrétna osoba, napríklad v malej firme, zamestnávateľ ich v takom rozsahu neposkytne.
Zároveň sa rušia zmluvné doložky, ktoré by zamestnancovi zakazovali hovoriť o vlastnej mzde.
Najväčšia praktická záťaž čaká zamestnávateľov. Firmy budú musieť preukázať, podľa akých objektívnych a rodovo neutrálnych kritérií určujú mzdy. Do úvahy sa bude brať zložitosť práce, zodpovednosť, namáhavosť, pracovné podmienky aj mäkké zručnosti.
„Zákon nadobúda účinnosť 7. júna 2026, čo je pre existujúce firmy veľmi krátky čas na prípravu celého systému hodnotenia práce. Prechodné ustanovenia dávajú zamestnávateľským subjektom, ktorí vznikli pred týmto dátumom, takmer osemtýždňovú lehotu navyše – do 31. júla 2026,“ objasnil rezort práce.
Veľké a stredné firmy čaká aj reporting. Zamestnávatelia s najmenej 250 ľuďmi budú reportovať pravidelne každý rok, zamestnávatelia so 100 až 249 ľuďmi každé tri roky.
Prvá vlna sa týka zamestnávateľov s najmenej 150 zamestnancami, ktorí majú prvú správu podať do 7. júna 2027 za obdobie od 1. augusta 2026 do 31. decembra 2026. Zamestnávatelia so 100 až 149 zamestnancami budú prvýkrát reportovať až do 7. júna 2031 za rok 2030.
Správy budú obsahovať údaje o rozdieloch v odmeňovaní vrátane doplnkových zložiek mzdy a rozdielov podľa kategórií zamestnancov. Časť údajov má ministerstvo zverejňovať tak, aby sa dali porovnávať zamestnávatelia, sektory aj regióny.
Ak sa ukáže rozdiel najmenej päť percent v kategórii zamestnancov a firma ho nebude vedieť objektívne odôvodniť ani odstrániť do šiestich mesiacov, bude musieť urobiť spoločné posúdenie odmeňovania so zástupcami zamestnancov.
„Ak inšpektor práce zistí nedostatky u kontrolovaného zamestnávateľa, je povinný vypracovať protokol o výsledku inšpekcie práce. Zároveň na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností môže inšpektor práce navrhnúť opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, ako aj nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,“ priblížil Kerekeš.
Správy o odmeňovaní bude prijímať a kontrolovať rezort práce, ktorý môže ukladať pokuty za nepodanie správy o odmeňovaní žien a mužov.
„Pred uložením pokuty však zamestnávateľovi najprv poskytne dodatočnú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. V prípade, že zamestnávateľ nesplní povinnosť ani v určenej dodatočnej lehote, rezort mu uloží pokutu vo výške od 4 000 eur do 8 000 eur,“ informuje ministerstvo.
Dodržiavanie povinnosti zamestnávateľov pri zabezpečovaní rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty budú kontrolovať inšpektoráty práce. Za porušenie týchto povinností môžu zamestnávateľovi uložiť pokutu až do 100 000 eur.
Pri sporoch sa zároveň posilní postavenie zamestnanca. Ak firma poruší pravidlá transparentnosti, bude musieť v spore preukazovať, že k diskriminácii nedošlo.
Nový zákon tak môže zmeniť nielen pracovné inzeráty, ale aj vnútornú kultúru firiem. Uchádzačom prinesie viac informácií pred pohovorom, zamestnancom možnosť pýtať sa na férovosť odmeňovania a zamestnávateľom povinnosť nastaviť mzdy tak, aby ich vedeli vysvetliť, obhájiť a porovnať.
Pozrite si aj reportáž o klesajúcej nezamestnanosti na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
