Slovensko nemusí El Niño pocítiť priamo, no jeho dôsledky sa môžu prejaviť v globálnom otepľovaní aj rekordných teplotách. Podľa klimatológa môže byť nasledujúce obdobie veľmi zaujímavé.
Vo svete sa opäť rozvíja klimatický jav El Niño, ktorý sa objavuje približne každé dva až sedem rokov. Podľa klimatológa Pavla Faška jeho vplyv na počasie v Európe nie je taký jednoznačný ako v iných častiach sveta, napriek tomu môže mať významné nepriame dôsledky.
„V Európe je jeho vplyv pomerne neurčitý. Na naše počasie má väčší dosah napríklad severoatlantická oscilácia. El Niño však dokáže ovplyvniť globálnu teplotu planéty,“ vysvetlil odborník.
Podľa klimatológa existujú náznaky, že aktuálne sa rozvíjajúce El Niño by mohlo byť silnejšie ako predchádzajúce. Pripomenul, že práve predchádzajúci výskyt tohto javu prispel k mimoriadne teplej zime na prelome rokov 2023 a 2024, keď Slovensko zažilo rekordne teplý február.
Ak sa súčasné predpoklady naplnia, podobný scenár sa môže zopakovať aj počas zimy 2026/2027.
Podľa odborníka zohráva významnú úlohu aj dlhodobé otepľovanie planéty. „Povrchové vrstvy morí a oceánov sú v posledných rokoch nadpriemerne teplé. To vytvára lepšie podmienky na vznik silného El Niña a zároveň zosilňuje jeho následky,“ upozornil.
Silnejšie El Niño môže podľa neho vo svete priniesť častejšie extrémy počasia či prírodné katastrofy.
Klimatológ sa vyjadril aj k často diskutovaným obavám zo zastavenia Golfského prúdu. Podľa neho ide o mimoriadne mohutný oceánsky prúd, ktorý sa nemôže jednoducho zastaviť. Zároveň však pripustil, že topenie grónskych ľadovcov mení vlastnosti vody v Atlantiku a môže ovplyvňovať jeho fungovanie.
„Niečo sa v Atlantiku deje, ale nejde o proces, ktorý by znamenal náhle zastavenie Golfského prúdu,“ dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
