Týrané ženy častokrát bojujú o holý život a nevydýchnu si, ani keď je agresor za mrežami.
Roky prosia o pomoc, roky žijú v strachu. Týrané ženy častokrát bojujú o holý život a nevydýchnu si, ani keď je agresor za mrežami.
Štát ich vraj nechráni dostatočne a po zmenách volajú odborníci aj neziskové organizácie.
„Počas rokov som zažívala psychické, fyzické aj sexuálne násilie, neustály strach, kontrola, ponižovanie, hlavne izolácia od rodiny,“ hovorí Renáta, obeť domáceho násilia.
Jej partner po poslednom incidente čaká vo vyšetrovacej väzbe, no ona žije v strachu.
„Stále sa bojím čo bude, keď príde z basy. Má zákaz priblíženia, mne by však kľudný spánok dodal monitorovací náramok. Ten súd zatiaľ zamietol,“ dodala.
„Možnosti, ktoré náš právny poriadok už pozná – poznáme elektrický náramok na monitorovanie páchateľov – nie sú tak využívané, ako by sa žiadalo,“ vysvetlil právnik Martin Friedrich.
Odborníci hovoria o slabej ochrane obetí.
„Trvá veľmi dlho, kým ženy niekam zájdu, kým niekoho vyhľadajú, odvážia sa posťažovať. Záleží na tom, kto ich ako vypočuje a ako je ochotný ísť do akcie,“ predostrela psychiatrička Terézia Rosenbergerová.
„Keď príde žena prvýkrát na políciu, dostane osem strán textu, ktorému nemá šancu rozumieť. Žiaden poškodený nemá šancu tomu rozumieť a tam to končí,“ varuje Friedrich.
Obete volajú aj po povinnom psychologickom posúdení páchateľov či individuálnom hodnotení rizika pred ich prepustením z väzenia, ale aj po resocializačných programoch.
Chýba aj právna či psychologická pomoc a ochrana. Rolu štátu tu vraj suplujú neziskové organizácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
