Zubatá jubilantka.
V lete pred 130 rokmi vypravili na Štrbské Pleso prvú zubačku. Do kopca ju tlačila para a domáci jej dali meno Kocúr. Stovky kilometrov od Tatier dodnes dymí a syčí jej staršia sestra.
Pár sekúnd filmu. Hŕstka starých fotografií. Hore stúpala pomaly, no jej zrod mal poriadny spád.
Ako to vtedy v Tatrách vyzeralo, dodnes ukazuje Tirolsko. Tamojšie rušne pripomínajú tie, ktoré tlačili vagóny na Štrbské Pleso. Vyrobili ich v tej istej fabrike.
Do zubačky nakladali aj tatranský ľad a posielali ho do sveta. Nahrádzal chladničky. Pri rezaní pomáhalo kovové vnútro žehličky.
Prečítajte si tiež:
Po necelých štyroch desaťročiach dojazdila a trať rozobrali.
„Bola pomalá, pretože to trvalo 37 minút. Po druhé, bola finančne nákladná a po tretie, mala veľkú konkurenciu v autobusovej doprave,“ ozrejmil znalec tatranskej histórie Peter Chudý.
Pred majstrovstvami sveta v lyžovaní jej dali druhú šancu. Túto podobu poznali milióny turistov. Potom prišla ďalšia veľká kapitola.
Po veľkej rekonštrukcii ľudí vozia hypermoderné súpravy. Spôsob, ako ich dostať do prudkého kopca, však ostal rovnaký. Na necelých piatich kilometroch im pomáhajú zdolať približne 450 výškových metrov zuby medzi koľajnicami.
Za 130 rokov prešla kus cesty. Obrazne aj v skutočnosti. Jedno však platí dodnes - stále patrí k symbolom Tatier.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
