Možností, odkiaľ sa tradícia koláča so sviečkami vzala, je viacero.
Takmer žiadna narodeninová oslava sa dnes nezaobíde bez torty alebo aspoň koláča, v ktorých nesmú chýbať sviečky. Alebo aspoň jedna. Tento zvyk je pre nás taký bežný, že pravdepodobne väčšina z nás sa nikdy nezamýšľala nad jeho pôvodom.
Príbehov, ktoré za touto tradíciou stoja, je viacero, píše Noklapja.hu.
Prečítajte si tiež:
Jedna z legiend hovorí, že koláče so sviečkami majú svoj pôvod ešte v starovekom Grécku. Vtedy sa totiž údajne zvyklo bohyni Artemis obetovať okrúhle koláče so sviečkami na vrchu.
Tvar koláča mal symbolizovať mesiac a sviečky jeho svetlo. Stúpajúci dym mal podľa nich niesť ich želania a modlitby k bohom.
Avšak priamy dôkaz o tom, že ide o predchodcov dnešných narodeninových tort, neexistuje. A tiež ani to, že zvyk sfukovania pochádza od starých Grékov.
Prečítajte si tiež:
Priami predchodcovia dnešných narodeninových tort však majú pochádzať z Nemecka. Tam sa už v 18. storočí slávili detské narodeniny. A údajne sa tam už mali objavovať narodeninové torty so sviečkami, ktorých počet naznačoval vek dieťaťa.
Jeden z najstarších zdokumentovaných záznamov týkajúcich sa narodeninovej oslavy a torty sa týka nemeckého grófa Nikolausa Ludwiga von Zinzendorfa. Podľa týchto informácií mal dostať takú veľkú narodeninovú tortu, aká sa len dala upiecť.
Tradícia sa preniesla postupne aj do osláv dospelých. Jedným z dôkazov je oslava Johanna Wolfganga von Goetheho. Jeho poznámky hovoria o tom, že k 52. narodeninám dostal veľkú tortu s asi 50 horiacimi sviečkami. V jeho poznámkach sa písalo, že takáto torta v tom čase bola bežnou súčasťou detských osláv.
Prečítajte si tiež:
V nemeckých záznamoch sa o sfúknutí sviečok nehovorilo. Jeden z najstarších záznamov o tejto súčasti tradície pochádza zo Švajčiarska z roku 1881. Podľa nich každá sviečka predstavovala jeden rok života, pričom ich oslávenec musel sfukovať postupne, a to ešte pred krájaním torty.
Nie je úplne jasné, prečo sa vlastne fúkanie stalo súčasťou osláv. Predpokladom ale je, že to súvisí so starovekými predstavami o sile ohňa, dychu a dymu, ktorým ľudia pripisovali magický či náboženský význam. Vznikla tak predstava, že želanie vyslovené pri sviečkach môže dym preniesť na miesta, kde budú vypočuté a splnia sa.
Nepísaná zásada, že želanie sa splní, ak jedným fúknutím zhasneme všetky sviečky, sa rozšírila až na prelome 19. a 20. storočia.
Nie je sviečka ako sviečka a niektoré sú pre zdravie bezpečnejšie než iné:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
