Tanky v uliciach, strach, neistota, ale aj detská zvedavosť. Tak si august 1968 pamätajú tí, ktorí ho zažili na vlastnej koži. Opísali nám, čo videli a čo im zostalo v pamäti aj po 58 rokoch.
Jedným z miest, kadiaľ prechádzali tanky spojeneckých vojsk, bola aj Nitra. V tom čase tu žila vtedy len 25-ročná Vilma.
„Bolo to strašné. S manželom sme sa vracali v tú noc z Čiech a nevedeli sme, čo sa deje. Ráno išiel do roboty, ja som mala voľno a volal mi, že pozri sa cez okno. Človek nevedel, či je to sen alebo čo,“ spomína pani Vilma.
Strach vystriedala neistota. Nikto nevedel, čo bude nasledovať: „Potom sa začala invázia do obchodov, lebo sme si chceli urobiť nejaké zásoby.“
Prečítajte si tiež:
Kým dospelí premýšľali, čo bude ďalej, deti v tankoch videli najmä niečo, čo dovtedy poznali možno len z obrázkov. Jozef mal vtedy osem rokov.
„Utekali sme pri ceste, aby sme videli tanky a vojenské autá. Dlho sme tam neboli, lebo nás policajti hnali preč, aby sme niečo nevyšpekulovali,“ povedal pán Jozef.
Spomína si aj na to, čo im o udalostiach hovorili v škole: „Vysvetľovali nám, že je to niečo ako prevrat, že to nie je dobré.“
Strach a neistotu však nezažívali iba ľudia v mestách, ale aj na vidieku. „Mali sme obavu. Mali sme taký bunker postavený, v zemi vykopaný a vinič bol na ňom, aby to nebolo vidieť. Tam sme boli schovaní, ale cez nás neprešlo nič,“ spomína pani Jozefína.
Každý z nich si tak na august 1968 spomína inak. Spoločné však majú jedno, na tie dni ani po 58 rokoch nezabudli.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
