Chceli pomáhať, no dnes bojujú o prežitie.
Charity shopy predávajú veci, ktoré im ľudia darujú, a peniaze z predaja používajú na pomoc rodinám v núdzi. Po nových povinnostiach a registrácii na DPH im však podľa ich slov zostáva na pomoc čoraz menej. Ak riešenie nenájdu, niektoré prevádzky na východe môžu skončiť.
Nápad si priniesli z Anglicka. Prvý obchod otvorili pred deviatimi rokmi, dnes majú na východe štyri prevádzky. Oblečenie, hračky či veci do domácnosti im ľudia darujú.
„Ľudia majú strašne veľa prebytkov. Dnes je konzumná spoločnosť, v skriniach majú veci, ktoré možno nikdy nenosia,“ uviedla majiteľka obchodu z OZ S nami druhým Zlatica Hejlová.
Každý mesiac prejde ich skladmi približne 60 ton vecí. Po vytriedení a ocenení putujú do predajní.
„Ktokoľvek, kto je sekáčový typ, môže prísť a nakúpiť si u nás,“ povedala.
Z predaja platia náklady a zvyšok používajú na pomoc ľuďom v ťažkej životnej situácii. Pomohli napríklad aj chlapčekovi, ktorému diagnostikovali onkologické ochorenie. Otec po tom, ako sa dozvedel jeho diagnózu, začal piť a ich rodina sa rozpadla.
Za deväť rokov podľa majiteľky pomohli približne 200 rodinám. Dnes však museli časť pomoci pozastaviť.
Prečítajte si tiež:
Roky systém fungoval. Ľudia darovali veci, obchod ich predal a peniaze z predaja pomohli ďalším. Dnes je situácia iná.
Po prekročení zákonom stanovenej hranice obratu sa stali aj platiteľmi DPH. „Momentálne je pozastavená charitatívna činnosť, najmä nákup potravín pre rodiny, lebo z toho, čo ostane, akurát zaplatíme tú DPH,“ vysvetlila majiteľka.
Pýtajú sa preto, či by pre takýto typ organizácií nemali platiť iné pravidlá. Na rozdiel od klasického obchodu totiž tovar nenakupujú – ľudia im ho darujú.
„Pri posudzovaní povinností v oblasti DPH nie je rozhodujúci spôsob nadobudnutia tovaru ani účel, na ktorý sú použité výnosy z jeho predaja,“ uviedli v reakcii z ministerstva.
To zároveň tvrdí, že DPH by sa mala premietnuť do ceny tovaru.
„To znamená namiesto 100 eur pýtať 123 eur, ale potom je otázka, či to bude predajné,“ reagoval daňový poradca.
„Nemôžem zdvihnúť ceny ako bežné sekáče. Ľudia sú zvyknutí tu chodiť nakupovať za primerané ceny,“ dodala majiteľka.
Ostáva im tak možnosť založiť si registrovaný sociálny podnik. Aj ten však musí splniť zákonné podmienky a celý proces si vyžaduje čas. Dovtedy hľadajú spôsob, ako nové pravidlá zvládnuť bez toho, aby to pocítili ich zákazníci a ľudia, ktorým pomáhajú.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
