Po dvoch mesiacoch prázdnin môže byť návrat do školy pre niektoré deti náročný. Rodičia by si mali všímať zmeny v ich správaní aj fyzické ťažkosti a vytvoriť im priestor, aby sa mohli so svojimi obavami zdôveriť.
Podľa psychologičky Marty Marošovej sú dva mesiace prázdnin najmä pre menšie deti pomerne dlhým obdobím. Po čase strávenom prevažne v bezpečnom a známom prostredí preto môžu pociťovať neistotu z návratu do školy.
Prečítajte si tiež:
Obavy sa môžu týkať najmä vzťahov so spolužiakmi. Deti počas leta nie sú v každodennom kontakte a môžu premýšľať nad tým, ako ich spolužiaci po návrate prijmú alebo či budú mať v kolektíve rovnaké postavenie ako pred prázdninami.
Zdrojom stresu však môže byť aj samotné učenie, hodnotenie či tlak na výkon. Výraznejšie sa to môže prejaviť u detí, ktorým sa v predchádzajúcom školskom roku nedarilo podľa ich vlastných alebo rodičovských predstáv.
Neistotu môže vyvolať dokonca aj porovnávanie prázdninových zážitkov. Dieťa, ktoré necestovalo alebo nezažilo toľko výletov ako jeho spolužiaci, sa môže v kolektíve cítiť nepríjemne.
Prečítajte si tiež:
Rodičia by mali rozlišovať medzi bežným obdobím adaptácie a problémom, ktorý si už vyžaduje väčšiu pozornosť. Dôležité je sledovať najmä to, ako dlho ťažkosti pretrvávajú a aké intenzívne sú.
Stres sa pritom nemusí prejaviť iba tým, že dieťa povie, že do školy nechce ísť. Objaviť sa môžu problémy so zaspávaním, nočné budenie či bolesti brucha. Zmeniť sa môže aj správanie – dieťa môže byť plačlivejšie, podráždenejšie alebo uzavretejšie.
Bežná adaptácia na školský režim môže podľa psychologičky trvať približne dva až tri týždne. Ak však problémy pretrvávajú dlhšie, rodičia by im mali venovať zvýšenú pozornosť.
Prečítajte si tiež:
Ak rodič spozoruje, že sa dieťa návratu do školy obáva, mal by si na rozhovor vybrať vhodný čas. Nie je ideálne riešiť problém ráno počas plaču pred odchodom do školy ani večer, keď dieťa pre obavy nedokáže zaspať.
Psychologička odporúča najskôr zisťovať, čo sa v škole deje, a nechať dieťa dopovedať jeho pohľad na situáciu. Rodič by nemal okamžite prichádzať s vlastnými riešeniami, ale skúsiť ich hľadať spoločne s dieťaťom.
Prečítajte si tiež:
Ak sa dieťa rodičovi zdôverí, dôležité je oceniť jeho dôveru a vytvoriť mu pocit bezpečia. Následne sa môžu dohodnúť na konkrétnom postupe, napríklad na rozhovore s triednou učiteľkou.
Dieťa by pritom malo vedieť, aké kroky rodič plánuje podniknúť. Hoci nedokáže ovplyvniť správanie spolužiakov, môže mať aspoň určitú kontrolu nad tým, ako sa bude jeho problém riešiť.
Ak sa situácia ani po čase nezlepšuje, rodičia sa môžu obrátiť na triedneho učiteľa či školského psychológa. Pomoc poskytujú aj centrá poradenstva a prevencie alebo poradenské linky. Pri dlhodobých problémoch je podľa psychologičky vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
