Od septembra sa všetci prváci na Slovensku učia podľa nového vzdelávacieho programu. Kurikulárna reforma má školu viac priblížiť reálnemu životu, zmeniť spôsob výučby aj hodnotenia a obmedziť domácu prípravu. Zmeny sa dotknú aj učiteľov.
Jedným z hlavných cieľov reformy je podľa Petry Friedrichovej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže pripraviť deti na budúcnosť a zároveň zachovať prirodzené prvky detstva aj po nástupe do školy.
„Prvákom nekončí detstvo vstupom do školy,“ zdôrazňuje.
Prečítajte si tiež:
Výučba by mala byť viac prepojená s praktickým životom. Deti sa môžu učiť aj mimo triedy a pracovať so situáciami, s ktorými sa bežne stretávajú. Väčší priestor má dostať aj spoznávanie seba samého, budovanie vzťahov či rozvoj sociálnych zručností.
Naďalej však zostáva dôležité osvojovanie základných vedomostí a zručností, ako sú čítanie, písanie či matematika.
Prečítajte si tiež:
Zmeny sa týkajú aj organizácie vyučovania. Klasická 45-minútová hodina síce nezaniká, školy však získavajú väčšiu flexibilitu.
Vyučovanie tak môže byť podľa potrieb detí kratšie, ale aj spojené do dlhších blokov. Učitelia vďaka tomu môžu prepájať viacero predmetov a pracovať s učivom podobnejšie tomu, ako jednotlivé poznatky využívame v bežnom živote.
Zmeniť sa má aj spôsob hodnotenia. Známky môžu zostať, väčší dôraz sa však kladie na konkrétnu spätnú väzbu. Slovné hodnotenie má dieťaťu aj rodičovi presnejšie ukázať, čo žiak zvláda a v čom sa ešte potrebuje zlepšiť.
Prečítajte si tiež:
Výraznú zmenu by mohli pocítiť aj rodičia. Domáca príprava prvákov by mala byť podľa Friedrichovej minimálna až takmer žiadna.
„Bolo by to optimálne, pretože to, čo sa má udiať a čo sa má dieťa naučiť, sa deje práve v škole,“ vysvetľuje.
Skúsenosti zo škôl, ktoré podľa nového programu vyučujú už dlhšie, majú byť pozitívne. Rodičia oceňujú najmä to, že deti majú po vyučovaní viac času na oddych, hru, krúžky či rozvíjanie svojich talentov.
Oddych je podľa odborníčky dôležitý aj vzhľadom na ambiciózne vzdelávacie ciele reformy. Deti by sa mali sústrediť na učenie predovšetkým počas pobytu v škole a popoludní by mali mať priestor na vlastné aktivity.
Prečítajte si tiež:
Nový systém predstavuje výzvu aj pre pedagógov. Školy, ktoré už reformu zaviedli, podľa Friedrichovej opisovali najmä prvý rok ako náročnejší. Učitelia sa museli viac vzdelávať, pripravovať školské vzdelávacie programy a intenzívnejšie medzi sebou komunikovať.
Práve väčšia spolupráca však mala aj pozitívny efekt. Pedagógovia si mohli lepšie nastaviť nadväznosť jednotlivých ročníkov a stupňov vzdelávania.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
