Ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným žiarením zo Slnka.
Ozónu desiatky kilometrov nad našimi hlavami nie je veľa. Ak by sme všetok tento plyn stlačili k zemi, vytvoril by vrstvu hrubú iba 3 mm. Nad pólmi je ho ešte menej.
Nové dáta systému Copernicus v týchto dňoch potvrdili, že ozónová diera nad Antarktídou sa zväčšila asi o päť miliónov kilometrov štvorcových.
Prečítajte si tiež:
Môže za to najmä globálne otepľovanie a náhly pokles teplôt nad južným pólom. Presne pred 40 rokmi ľudstvo podpísalo takzvaný Montrealský protokol, ktorý obmedzil používanie látok ako sú napríklad freóny.
„Oslabujú chemické reakcie, pri ktorých vzniká ozón. Tento protokol je skvelým príkladom toho, ako sa ľudstvo postavilo čelom k riešeniu tohto problému,“ hovorí klimatológ Pavel Šťastný.
Najnovšie sa skúma vplyv raketových letov na ozón. Ukazuje sa, že naše dobývanie vesmíru takisto náš ochranný štít pred slnkom oslabuje.
Vedci predpokladajú, že celosvetový priemerný objem ozónu v atmosfére by sa nemal obnoviť skôr ako v roku 2040. Zaceľovanie ozónových dier nad pólmi by malo trvať ďalšie štvrťstoročie.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
