Krajiny EÚ je možne na základe výšky priemernej hrubej mzdy zaradiť do štyroch platových líg. Slovensko patrí spolu s ďalšími desiatimi štátmi do tej najnižšej
Najnovšie porovnanie priemerných zárobkov v Európskej únii opäť potvrdilo priepastné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Zatiaľ čo slovenský pracovník zarobí v hrubom v priemere 18 529 eur ročne, v Luxembursku je to až 74 296 eur, čo predstavuje takmer štvornásobok. V celom európskom bloku vykazuje nižšie platy už iba Bulharsko s priemernou ročnou mzdou 14 134 eur. Tesne pred Slovenskom sa umiestnilo Rumunsko, kde ročný hrubý príjem dosahuje 18 983 eur.
Tieto štatistiky priniesol 17. ročník analýzy, ktorú vypracoval inštitút Institut économique Molinari na základe údajov od spoločnosti Ernst & Young. Štúdia sa každoročne zameriava na reálne daňové a odvodové zaťaženie pracujúcich v EÚ. Vďaka jednotnej metodike pre všetkých 27 štátov sú výsledné hodnoty plne porovnateľné.
Prečítajte si tiež:
Pre Slovensko je nelichotivé je najmä porovnanie so susedným Poľskom, v ktorom sú v súčasnosti najvyššie platy v rámci V4 (22 868 eur). Tesne za Poľskom je Česko s 22 732 eurami a Maďarsko s 21 482 eurami.
K poľskému mzdovému obratu voči Slovensku došlo v priebehu rokov 2021 až 2022. Zatiaľ čo ešte okolo roku 2015 a v nasledujúcich rokoch boli priemerné platy v Poľsku v prepočte na eurá približne o 10 % nižšie ako na Slovensku, dynamický rast poľskej ekonomiky a posilňovanie poľského zlotého situáciu zvrátili. K definitívnemu a výraznému predbiehaniu začalo dochádzať po pandémii koronavírusu.
Ako rástli mzdy v jednotlivých krajinách EÚ od roku 2000 až do roku 2024 ukazuje priložené video:
Poolse en Oost-Europese lonen razendsnel omhoog, Nederlandse lonen al 25 jaar vrijwel stilstaand.
— Maarten van den Berg (@mr_Smith_Econ) September 23, 2026
Een “feest” van nivellering binnen de EU.
Reëel loon NL sinds 2000: +4,7%. Totaal, niet per jaar.
Bron: OECD pic.twitter.com/Kj0YW1RQeM
Elitný klub (nad 60 000 €): Najvyššiu úroveň dosahuje sedem štátov. Rebríček vedie Luxembursko s viac ako 74-tisíc eurami, za ktorým nasledujú Dánsko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Rakúsko a zoznam uzatvára Belgicko s necelými 61-tisíc eurami.
Silný nadpriemer (30 000 € – 60 000 €): V druhom pásme sa nachádza päť krajín. Patria sem severské štáty Fínsko a Švédsko, nasledované Francúzskom. Južanskú časť tejto skupiny zastupuje Taliansko a Španielsko, kde sa mzda pohybuje tesne nad hranicou 31-tisíc eur.
Stredná trieda (25 000 € – 30 000 €): Tretiu vlnu tvoria štyri ekonomiky. Najlepšie je na tom Cyprus, po ktorom nasleduje Slovinsko, Litva a na konci tejto skupiny je Grécko s priemernou mzdou mierne nad 25-tisíc eur.
Najnižšie mzdové pásmo (pod 25 000 €): Táto záverečná kategória je zároveň najväčšia, keďže do nej spadá až 11 štátov vrátane Slovenska. Spolu s nami sem patria naši susedia z Česka, Poľska a Maďarska, pobaltské krajiny Estónsko a Lotyšsko, ďalej Malta, Portugalsko, Chorvátsko, Rumunsko a rebríček uzatvára Bulharsko.
Spomínané finančné údaje vyjadrujú hrubé príjmy, z ktorých sa ešte nestiahli dane ani povinné odvody. To, aká suma pracovníkovi skutočne pribudne na účte, sa v jednotlivých štátoch zásadne odlišuje – a práve na túto problematiku sa zameriava analýza inštitútu Molinari.
Z jej výsledkov vyplýva, že priemerné skutočné daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich v Európskej únii sa v roku 2026 vyšplhalo na 44,6 %, čo predstavuje mierny medziročný nárast. Tzv. deň daňovej slobody – symbolický moment, od ktorého už ľudia nezarábajú na chod štátu, ale sami pre seba – pripadol v rámci celej EÚ v priemere na 12. júna.
Na Slovensku sme tento deň v roku 2026 zaznamenali 28. júna. Najväčšie finančné zaťaženie znášajú zamestnanci vo Francúzsku, Rakúsku a Belgicku, pričom v tesnom závese nasleduje Nemecko. Ukazuje sa teda, že rebríček krajín podľa čistých zárobkov sa nezhoduje s poradím podľa hrubých miezd.
Prečítajte si tiež:
Samotné nominálne platy môžu byť klamlivé, pretože neodrážajú odlišné ceny tovarov a služieb. Výskumníci preto prepočítavajú príjmy cez paritu kúpnej sily, ktorá vyjadruje, aké množstvo vecí si človek za svoj zárobok v konkrétnom štáte skutočne zaobstará.
Vďaka tomuto porovnaniu sa rozdiel v životnej úrovni medzi západnou Európou a Slovenskom výrazne zmenšuje. Dôvodom je, že náklady na stravu, nehnuteľnosti aj služby sú u nás v porovnaní so západom stále nižšie.
Platy rastú pomalšie ako ceny. A pri pohľade za hranice vidíme, ako sa nám zvyšok Európy vzďaľuje. Napríklad české mzdy rastú dvaapolkrát rýchlejšie ako tie slovenské. Viac sa dozviete z reportáže v priloženom videu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
