Pri zásahoch rozhodujú minúty a niekedy sa k pacientovi nedá ani pristáť. Leteckí záchranári ukázali, čo všetko ich práca obnáša. Na vlastnej koži si to vyskúšal aj náš kolega.
Priletia, keď sa niekomu život obráti naruby, a robia to už 35 rokov. Previezli viac ako 50-tisíc pacientov. Dnes ich davy ľudí vyhľadali samy.
Leteckí záchranári im v Poprade ukázali, čo pri zásahoch nevidíme. Nášho kolegu dokonca zavesili rovno pod vrtuľník.
Keby ich nebolo, desiatky mužov by už manželkám nikdy nemohli povedať, že ich majú radi. Desiatky mamičiek by už nikdy nepočuli smiech vlastných detí. Bez ich pomoci by predčasne odišli na druhý svet stovky ľudí.
Spýtali sme sa aj ich, či niekedy plačú.
„Samozrejme. Ale až po tom zásahu to na vás tak doľahne a potom to potrebujete zo seba dáko vypustiť,“ hovorí Nikola Potocká.
Ani pre jedného sa nekončí práca odchodom domov. Aj tam myslia na tých, čo pred ich očami trpeli.
„Tým, že mám synka, tak ako mamka sa na to tak trošku inak pozerám, keď letíme k dieťaťu. Tam k tomu pristupujeme určite s pokorou,“ hovorí Potocká.
Prečítajte si tiež:
Sú všade tam, kde ide o veľa. Každý rok vzlietnu približne štyritisíckrát.
„Potvrdzujem, je to pre mňa práca snov,“ hovorí pilot záchranárskeho vrtuľníka Paweł Świątek.
„Táto robota je o tíme, bez tímu by sa to nedalo robiť a jeden od druhého je vyslovene závislý,“ hovorí Viliam Krivák.
Ak nemajú kde pristáť, využijú navijak s 86-metrovým lanom. Vyskúšali sme, aké je ocitnúť sa na jeho druhom konci.
„Nepamätám si vyslovene prípad, že by sa niekto tak bál, že by povedal, že nepôjde,“ hovorí Krivák.
Náš redaktor tvrdí, že si let užil, ale pri skutočnom zásahu by asi rátal sekundy do pristátia.
Dnes však ľudia prichádzali za nimi bez toho, aby sa niekomu niečo stalo. Stačila zvedavosť. Pod Tatrami im prvýkrát v histórii ukázali svoje zákulisie.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo