Liečba dekubitov vo včasných štádiách môže byť podľa dostupných odhadov päť až desaťkrát menej nákladná ako starostlivosť o ťažko sa hojace sa rany. Odborníci v diskusii Vizionári preto upozornili, že systém potrebuje presnejšie dáta, včasné vyhľadávanie rizikových pacientov, kontinuitu starostlivosti a financovanie prevencie. Investície do polohovania, personálu a preventívnych pomôcok môžu znížiť počet komplikácií, opakovaných hospitalizácií aj utrpenie samotných pacientov.
Dekubity, známe aj ako preležaniny, sú závažnou komplikáciou najmä u pacientov s obmedzenou pohyblivosťou. Ich vznik ovplyvňuje celkový zdravotný stav, výživa, vek, diabetes, obezita aj dostupnosť kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Dopad pritom nepociťuje iba pacient, ale aj jeho rodina a ľudia, ktorí sa o neho starajú.
Analýza Inštitútu zdravotných analýz odhaduje, že na Slovensku žije s dekubitmi približne 11- až 12-tisíc pacientov a každoročne pribúda šesť až sedemtisíc nových prípadov. Podľa odborníkov skutočný rozsah môže byť väčší. Až 86 percent poskytovateľov vykázalo dekubity pri menej ako jednom percente hospitalizácií pacientov nad 50 rokov, hoci zahraničné údaje hovoria o podstatne vyššej prevalencii. Nízke čísla preto nemusia znamenať lepšiu situáciu, ale nedostatočné vykazovanie.
„Odhaduje sa, že približne 35 % dekubitov nie je zaznamenaných,“ doplnila riaditeľka odboru zdravotných analýz pri MZ SR Veronika Rybanská. Zároveň podotkla, že sa postupne ustupuje od farmakologickej liečby a čoraz väčší význam nadobúda používanie zdravotníckych pomôcok.
Ekonomický rozdiel medzi včasným a neskorým zásahom je výrazný. Rozvinutý dekubit si môže vyžiadať operáciu, opakované hospitalizácie, drahšie zdravotnícke pomôcky aj dlhodobú domácu alebo ústavnú starostlivosť. Výdavky na liečbu dekubitov sa za posledných desať rokov podľa dát približne strojnásobili.
Odborníci sa zhodli, že za prvý krok považujú dôslednejšie a štandardizované vykazovanie dekubitov. Poskytovatelia by sa nemali obávať, že priznanie dekubitu automaticky znamená sankciu. Spoľahlivé údaje majú slúžiť na pomenovanie rozsahu problému a plánovanie účinných opatrení. Odporúčajú tiež prepojiť zdravotné a sociálne dáta.
Prednosta I. chirurgickej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán Marek Čambal za najdôležitejšie preventívne opatrenie považuje pravidelné polohovanie pacienta, ktoré je personálne náročné. Systém by preto mal podľa neho uhrádzať preventívne pomôcky ešte pred vznikom rany. Ideálna cesta pacienta si podľa neho vyžaduje spoluprácu celého systému, zdravotníckych pracovníkov, samotného pacienta aj jeho rodiny.
„V prvom rade je potrebné včas identifikovať pacientov ohrozených vznikom dekubitov a dôsledne uplatňovať preventívne opatrenia. Ak už dekubit vznikne, liečba musí byť správne nastavená a kontinuálna. Naším hlavným cieľom by malo byť predchádzať utrpeniu pacientov. Bez kvalitných dát však nedokážeme efektívne plánovať ani správne nastaviť financovanie systému,“ zdôraznil. Zároveň ocenil, že aj vďaka spolupráci s MZ SR sa za posledné tri roky podarilo posunúť vpred.
Chirurg Edward Huľo súhlasí, že dáta nezodpovedajú realite. Tiež upozornil, že ak poskytovatelia nemajú dostatok personálu alebo prostriedkov na polohovanie a ďalšiu každodennú starostlivosť, kvalita sa môže znížiť a pacient sa vracia do nemocnice s komplikáciami. „Jednou z možností by mohlo byť vytvorenie osobitného balíka pre poskytovateľov mimo prospektívneho rozpočtu, ktorý by bol financovaný z verejného zdravotného poistenia a cielene určený na prevenciu dekubitov,“ navrhol.
Designovaný riaditeľ odboru zdravotnej starostlivosti Sekcie zdravia MZ SR Andrej Vyskoč považuje za kľúčové systematicky posudzovať riziko ešte pred vznikom rany. Súčasťou opatrení má byť aj revízia štandardného postupu pre komplexný manažment rán, nastavenie jednotnej cesty pacienta a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Hoci presný časový rámec závisí od viacerých faktorov, prvé výsledky by podľa zástupcu rezortu mohli byť vyhodnotené približne o rok.
Odporúčania odborníkov smerujú k rovnakému cieľu: presunúť pozornosť aj zdroje od nákladnej liečby komplikácií k včasnej prevencii. Základom má byť skríning rizika, jednotné vykazovanie, zdieľaná zdravotná dokumentácia, dostatok vyškoleného personálu a jasne vyčlenené financovanie. Prevencia nemá byť iba doplnkom liečby alebo nákladom jednotlivého pracoviska, ale štandardnou a uhrádzanou súčasťou cesty pacienta. Kvalitnejšie dáta následne umožnia vyhodnotiť, ktoré opatrenia prinášajú najväčší úžitok pacientom aj systému.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
