Predstavte si človeka, ktorý celý svoj život a každú ušetrenú mincu obetuje na to, aby zachránil staré, zaprášené knihy. Človeka, ktorý verí, že ak národ stratí svoju literatúru, stratí aj sám seba. Týmto vizionárom bol katolícky kňaz a národný buditeľ Michal Rešetka. Žil v prvej polovici 19. storočia a patril do generácie bernolákovcov. Bol autorom myšlienky založenia celonárodnej knižnice a jeho zbierka vyše 3000 vzácnych kníh, rytín a rukopisov bola základom pre vznik Slovenskej národnej knižnice. Hoci pôsobil v malých dedinkách na Považí, urobil pre slovenskú kultúru viac než celé inštitúcie.
Michal Rešetka (1794 – 1854) patril ku kľúčovým postavám slovenského národného obrodenia. Narodil sa v Bobote v roľníckej rodine a cez štúdiá v Bánovciach nad Bebravou, Trenčíne a Nitre sa vypracoval na rešpektovaného rímskokatolíckeho kňaza a literárneho historika. Hoci väčšinu svojho plodného života a kňazskej služby strávil ako farár v Hornej Súči, na svoju rodnú obec nikdy nezabudol.
Rešetka bol vášnivým zberateľom a vydavateľom. Viac ako tri desaťročia systematicky zhromažďoval slovenské knihy a vzácne rukopisy. Jeho unikátna a rozsiahla knižnica sa neskôr stala jedným zo základných pilierov zbierok Matice slovenskej. Bol to práve on, kto v roku 1830 na vlastné náklady z ťažko usporených peňazí pre nasledujúce generácie zachránil a vydal legendárne barokové dielo Hugolína Gavloviča „Valaská škola mravúv stodola“ (1755). Celý život zbieral najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru, ktorú využíval nielen on. Knihy často požičiaval každému, kto mal záujem ich čítať a študovať. Pôvodne sa jeho knižnica volala „Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku.“
Od počiatku bola verejnou a Rešetka ju budoval ako stredisko všestrannej výchovy slovenského ľudu. Len v období medzi rokmi 1820-1841 Rešetka požičal 2244 kníh rôznym čitateľom. Michalovi Rešetkovi sa podarilo v skromných podmienkach založiť takú knižnicu, ktorá mala už v čase svojho vzniku (okolo roku 1820) atribúty národnej knižnice. Mala slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie.
Michal Rešetka sa rozhodol venovať takmer 3000 zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s podmienkou, že ak vznikne celonárodná ustanovizeň, jeho zbierka sa odovzdá do jej vlastníctva. Toto želanie zberateľa sa napokon splnilo 9 rokov po Rešetkovej smrti po založení Matice slovenskej v roku 1863. Jej predseda Štefan Moyses sa dohodol s nitrianskym biskupom Augustínom Roškovánim, že knižnicu získajú ako základ matičnej bibliotéky. Najskôr bola uložená v Banskej Bystrici, po šiestich rokoch ju na krátky čas previezli do Martina. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej fondy totiž presunuli do Nitry a Budapešti. Do Martina sa síce vrátila po obnovení Matice slovenskej, ale nie je isté, či sa so zbierkou vrátili aj všetky knihy.
Rešetka zanechal po sebe okrem 600 latinských, nemeckých, francúzskych, maďarských a inoslovanských diel ešte slovenskú knižnú zbierku približne 1 000 diel, od viac než 300 známych i neznámych slovenských spisovateľov, mnohé z nich ešte v originálnych rukopisoch. K nositeľom myšlienky založenia národnej knižnice na Slovensku patrili už od roku 1820 Michal Rešetka a neskôr Martin Hamuljak. Slovenská národná knižnica v Martine je dnes aj vďaka Rešetkovi pamäťou skvostov národnej kultúry.
Okrem literárnej činnosti bol Michal Rešetka aj vizionárom v oblasti pedagogiky a sociálnej pomoci. V Hornej Súči zakladal nedeľné školy pre chudobných, kde ich učil čítať, písať a počítať. Podľa dobových svedectiev mal celkom úspech, pretože často sa mu na vyučovaní zišlo i 80 dospelých. Keďže Rešetka vedel, že konzumácia alkoholu na Považí bola častou príčinou sociálneho úpadku a chudoby, zakladal aj spolky miernosti, ktorými sa snažil bojovať proti rozšírenému alkoholizmu.
Okrem toho dbal aj o skvalitnenie života svojich farníkov – napríklad robil veľkú osvetu očkovaniu proti kiahňam. Jeho život a dielo dodnes nie sú docenené. Za malé zadosťučinenie môžeme považovať fakt, že jeho meno dnes hrdo nesie krajská „Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne“, ako aj „Základná škola Michala Rešetku“ v mieste jeho dlhoročného pôsobenia v Hornej Súči.
Aj preto je ďalšou dobrou správou, že v Bobote (okres Trenčín), jeho rodnej obci, si významného slovenského vzdelanca a národného buditeľa Michala Rešetku pripomenuli osadením bronzovej busty. Starostka obce Bobot Marcela Bartošová v spolupráci s „Nadáciou Tvorba a umenie – Andrea Bratislavská“, aj za účasti prezidenta Ivana Gašparoviča, slávnostne odhalili jeho bronzovú bustu na budove domu kultúry 26. septembra 2026. Autorkou diela je akademická sochárka Margaréta Horáková. Nové pamätné miesto bude pre obyvateľov aj návštevníkov obce trvalou pripomienkou muža, ktorý zasvätil svoj život záchrane kultúrneho dedičstva Slovákov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
