Niekedy život človeku naloží viac, než si vieme predstaviť. Katka je manželkou, mamou, maliarkou aj spisovateľkou. Pred rokmi jej diagnostikovali rakovinu prsníka a keď sa zdalo, že je všetko v poriadku, choroba sa vrátila v agresívnej forme a lekári jej dávali len niekoľko mesiacov života. Dnes je tu s nami viac ako desať rokov od prvej diagnózy, vychováva syna Miška, s manželom prežila silnú cestu viery, jej obrazy visia v desiatkach krajín sveta a ona neúnavne povzbudzuje ďalších pacientov s podobným osudom. Okrem iného píše už svoju tretiu knihu. Katka na TN live porozprávala o svojom boji s ťažkou diagnózou.
Katka patrí medzi ľudí, ktorí by po všetkých skúškach mohli zatrpknúť, uzavrieť sa do seba alebo sa pýtať, prečo práve ja. Ona si však vybrala inú cestu.
Ťažkú diagnózu si po prvý raz vypočula ešte v roku 2014. Liečba rakoviny dobre zaberala, no napriek tomu sa neskôr ochorenie vrátilo.
„Pre mňa to bol najväčší šok preto, že naozaj som to nepredpokladala tým, že som sa predtým liečila normálne... Potom som chodila na kontroly, trojmesačné, polročné. A vlastne, už keď to bolo presne päť rokov od stanovenia prvej diagnózy, tak už si hovorím, že super, päť rokov. Vtedy sa hovorilo, ak je to v poriadku, tak ťa už vylúčia z databázy,“ spomína Katka.
Prečítajte si tiež:
No ona si vypočula inú správu. Lekár jej oznámil, že výsledky nie sú dobré. Následne absolvovala ďalšie vyšetrenia a tie odhalili, že má metastázy na pľúcach, pečeni aj kostiach.
„Lekár mi vtedy povedal, že mám dva až tri mesiace,“ spomína Katka na chvíle, keď si vypočula, že má rakovinu v značne pokročilom štádiu.
Prečítajte si tiež:
Jej syn mal v tom čase sotva osem rokov. Katka spomína, že vtedy prežila akoby moment, keď sa po oznámení diagnózy prvýkrát úplne zmierila s tým, že môže zomrieť. Najskôr to brala ako definitívny koniec a povedala to aj svojim blízkym.
Zároveň však spomína, že práve vtedy prvýkrát v živote požiadala o pomoc. Obrátila sa na saleziána, s ktorým sa poznala, a uvedomila si, že už všetko nemusí zvládnuť sama. Toto vnímala ako zásadný zlom vo svojom živote – začala prijímať pomoc a oporu od ľudí okolo seba, zároveň sa prehĺbila jej viera.
Doma potom svojej rodine oznámila, že jej podľa lekárov zostávajú dva až tri mesiace. Pre všetkých to bol veľmi emotívny a ťažký moment.
Katka sa od chvíle, keď sa dozvedela zdrvujúcu diagnózu, rozhodla žiť prítomnosťou. Zároveň odmietla len čakať na smrť.
Podstúpila opäť liečbu a rozhodla sa bojovať.
Aj so svojím synom od začiatku na rovinu komunikovala o tom, že je chorá. Spomína aj na jeden silný moment. Po prvej chemoterapii na ôsme narodeniny jej syn oholil hlavu.
„Ja som mu dala holiaci strojček. To som už mala po prvej chemoterapii a som si sadla a hovorím, aby mi oholil hlavu... Nechcela som. nech si tú holú hlavu nespája s niečím tragickým. Čiže aj preto som mu dala ten strojček,“ spomína na nezvyčajný darček pre syna. Chcela, aby túto skúsenosť nevnímal ako niečo tragické, ale ako spoločný moment.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
