Slovensku vzniká projekt, ktorý chce potravinové prebytky dostať k ľuďom, ktorí ich potrebujú.“
Na Slovensku sa ročne vyhodí približne 500.000 ton potravín, pričom takmer milión ľudí je na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Na problém upozornila Platforma potravinovej pomoci Slovensko (PPPS). Tá sa prostredníctvom národného projektu REDIPOM snaží prepojiť potravinové prebytky s ľuďmi, ktorí ich potrebujú.
Ako pre TV TASR uviedla výkonná riaditeľka PPPS Alexandra Kolarik, platforma vznikala od jesene 2023 a ako záujmové združenie právnických osôb bola založená na jar 2024. Spájajú sa v nej organizácie zo sociálnej a humanitárnej oblasti s iniciatívami zameranými na predchádzanie potravinovému odpadu. „Našou snahou je hľadať riešenia, ako prebytočné, ale stále bezpečné potraviny dostať k ľuďom, ktorí ich potrebujú. Cieľom je vytvorenie systému, ktorý bude férový, pokryje celé Slovensko a dokážeme v ňom využiť naozaj celý potenciál prebytočných potravín,“ priblížila Kolarik.
Podľa jej slov problémom nie je len samotné plytvanie potravinami. Systém redistribúcie komplikujú najmä nejasné podmienky darovania, nedostatočná koordinácia jednotlivých organizácií a chýbajúca infraštruktúra.
Prečítajte si tiež:
„Od prvovýrobcov, výrobcov potravín a maloobchodu pochádza približne 160.000 ton potravinového odpadu. Zatiaľ však nie je známe, aká časť z tohto množstva je vhodná na ľudskú spotrebu,“ skonštatovala výkonná riaditeľka PPPS.
Projekt REDIPOM sa preto v prvej fáze zameral na zmapovanie existujúcej infraštruktúry, organizácií poskytujúcich potravinovú pomoc, dostupných potravinových prebytkov aj legislatívnych podmienok. Výsledkom je okrem iného viac ako 90-stranový dokument Regulačný rámec, ktorý vychádza zo 40 analýz. „Už teraz na jeseň chceme otvoriť pilotné redistribučné sklady v Sabinove, Šúrovciach pri Trnave a vo Vígľaši. Testovať budeme ich fungovanie, digitálne nástroje či prepravu chladených potravín. Súčasťou projektu je aj aplikácia, ktorá má prepájať darcov s príjemcami a zabezpečiť sledovateľnosť potravín počas ich presunu,“ vysvetlila Kolarik
Platforma zároveň rokuje s podnikateľmi o zvýšení množstva potravín, ktoré by mohli byť redistribuované. „V niektorých prípadoch je totiž pre výrobcov či maloobchod jednoduchšie a dokonca finančne výhodnejšie potraviny zlikvidovať. Snažíme sa upraviť legislatívu tak, aby daňový režim vytváral podmienky v prospech redistribúcie potravinových prebytkov, a nie v prospech likvidácie,“ uviedla.
Výkonná riaditeľka PPPS pripomenula, že plytvanie potravinami nemá iba sociálne dôsledky, ale aj environmentálne, finančné a etické. „Efektívnejšia redistribúcia prebytočných potravín môže pomôcť ľuďom v núdzi a zároveň obmedziť plytvanie zdrojmi i náklady spojené s likvidáciou potravín. Pri vytváraní slovenského systému sa môžeme inšpirovať aj zahraničnými skúsenosťami. Napríklad v Českej republike už funguje sieť regionálnych potravinových bánk spolupracujúcich s miestnymi organizáciami,“ dodala Kolarik.
Koľko Slováci míňajú na nákup potravín? Pozrite si reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
