Banálne zranenie ruky ho na dva roky pripravilo o možnosť hrať na klavíri. Práve nútená prestávka však zásadne zmenila jeho hudobnú cestu. Začal skladať vlastné piesne, vydal album s 21 autorskými skladbami a hudbou dnes pomáha aj ľuďom v hospicoch.
Klavír sprevádza Norberta Daniša prakticky celý život. Hrať začal už ako štvorročný, neskôr študoval hudbu, koncertoval a na súťažiach interpretoval diela velikánov ako Beethoven, Mozart či Chopin. Jeho hudobnú cestu však na istý čas prerušila nečakaná a na prvý pohľad banálna nehoda.
Prečítajte si tiež:
„Zostal mi prst zabuchnutý vo dverách auta,“ opisuje. Zranenie bolo natoľko vážne, že približne dva roky nemohol hrať na klavíri tak, ako bol dovtedy zvyknutý.
Spočiatku sa snažil nájsť spôsob, ako pokračovať aj s poraneným ukazovákom. Skúšal meniť prstoklady a hrať ostatnými prstami, no podľa jeho slov to nebolo dlhodobo udržateľné.
Prečítajte si tiež:
Nútená prestávka bola pre hudobníka náročná. Klavír bol totiž odmalička nielen jeho prácou, ale aj povolaním a významnou súčasťou života. Práve obdobie, keď nemohol hrať, ho však priviedlo k niečomu, čomu sa dovtedy vyhýbal – k skladaniu vlastnej hudby.
Ako interpret klasických diel mal podľa vlastných slov pocit, že komponovanie patrí skladateľom. Keď však v jeho živote nastalo „ticho“, začal viac počúvať vlastnú intuíciu a pustil sa do tvorby.
Prvé skladby podľa neho reflektovali náročné obdobie, ktorým prechádzal, a boli preto skôr tragické. Postupne sa však jeho hudba začala meniť.
„Častokrát je mojím inšpiračným zdrojom práve to, čo žijem aktuálne – rodina, moja manželka, dve malé deti,“ vysvetľuje.
Jednu zo skladieb pomenoval Valéria podľa svojej dcéry. Hudbou sa v nej snažil zachytiť detskú jednoduchosť a spontánnosť – vlastnosti, ktoré na nej obdivuje.
Prečítajte si tiež:
Daniš kompozíciu formálne neštudoval. Pri tvorbe však čerpá z rokov skúseností s interpretáciou tisícok skladieb. Dôležitú úlohu v jeho tvorivom procese zohráva aj viera.
Pred komponovaním sa podľa vlastných slov obracia na Boha s prianím, aby vznikla hudba, ktorá nebude iba priestorom na predvádzanie interpreta, ale prinesie poslucháčom niečo hlbšie – pokoj či chvíľu zastavenia.
Tento prístup sa premietol aj do jeho albumu Lumina, na ktorom sa nachádza 21 autorských skladieb.
„Snažil som sa do tých nôt vložiť svetlo, ktoré nevidíme očami, ale ktoré je v každom z nás,“ vysvetľuje.
Svetlo má podľa neho predstavovať dobrotu, ktorú môže človek prinášať druhým svojou prítomnosťou či obetavosťou.
Prečítajte si tiež:
Zranenie napokon zmenilo nielen jeho tvorbu, ale aj pohľad na zmysel hudobnej kariéry. Začal premýšľať nad tým, či má byť jej cieľom iba koncertovanie a obdiv publika.
Postupne podľa vlastných slov pochopil, že hudba môže byť aj službou druhým. Začal preto navštevovať hospice, kde hrá ľuďom priamo pri lôžkach.
Svoju autorskú tvorbu zároveň preniesol aj na koncertné pódiá. Pôvodne plánoval jediný koncert, na ktorom si chcel vypočuť svoje skladby v spojení s violončelom, husľami a perkusiami. Napokon z toho vznikli tri vystúpenia.
Najbližšie sa predstaví v Žiline, kde odohrá posledný slovenský koncert s programom Lumina. Následne ho čaká sólové klavírne turné s názvom Ruach.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
