Tragédia v Staškove otvorila otázky o agresivite a duševnom zdraví mladých ľudí. Klinická psychologička Magda Krasulová upozorňuje, že podobnému činu spravidla niečo predchádza a okolie by si malo viac všímať varovné signály.
Tragédia v Staškove, kde žiak pripravil o život svoju spolužiačku a učiteľku, hlboko zasiahla celé Slovensko a otvorila naliehavé otázky o tom, čo sa odohráva v dušiach našich detí. O agresivite, varovných signáloch a celkovom duševnom zdraví mladej generácie hovorila v relácii Z hôr do štúdia s Tribulom uznávaná klinická psychologička a bývalá policajtka Magda Krasulová.
Jednou z tém bola tragédia v Staškove či kriminalita detí vrátane vrážd. Keď dieťa niekoho zabije, verejnosť sa často pýta, čo je to za dieťa. Podľa psychologičky by sme sa však mali zamyslieť aj nad tým, čo takémuto činu predchádzalo.
„Je to následok? Určite tomu niečo predchádza. Spravidla zo skúsenosti viem, že ten príbeh sa vždy nejako vyvíja. To znamená, nikdy to nie je tak, že zo dňa na deň, z ničoho nič. Niečo tomu predchádza. Nielen to, čo sa deje okolo toho človeka, ale najmä to, čo sa deje v jeho vnútri, ako prežíva, ako zvláda ťažké situácie, odmietnutie, ako zvláda sociálny tlak a iný tlak, ktorého je momentálne v spoločnosti veľa,“ uvádza psychologička.
Prečítajte si tiež:
V týchto dňoch sa na psychologičku obracajú aj novinári. Najčastejšie sa podľa nej pýtajú na otázky, na ktoré sa nedá odpovedať, kým nie je ukončené vyšetrovanie.
„Najčastejšie sa týkajú práve toho motívu. A ten naozaj dnes nepozná nikto. Možno ani sám páchateľ. Možno až čas, naozaj, dá sa povedať, keď tie emócie pôjdu trošku dole a zapojí sa racio, ukáže mnohé tie okolnosti v pravom slova zmysle. Čo je však najsmutnejšie, že tým obetiam to nevráti život, že tá smrť je niečo definitívne, konečné,“ hovorí expertka.
Upozorňuje, že verejnosť pri podobných udalostiach často predbieha vyšetrovanie a robí predčasné závery.
„Predbiehame znalecké skúmanie. Až toto naozaj ukáže, čo sa stalo, ako sa to stalo, prečo sa to stalo. Pochopíme. Samozrejme, neznamená to, že ospravedlním, pretože pri zabití, pri vražde by naozaj mala platiť nulová tolerancia,“ vysvetľuje.
Páchateľa často opisujú ako tiché dieťa. Psychologička apeluje na to, aby si ľudia viac všímali tiché deti, ktoré veľa nenahovoria.
„Pretože tam je veľa potlačeného. Tých dôvodov môže byť veľa. Môže to byť v rodine, že to dieťa je nejako zastrašované, znevažované, že jednoducho sa nenaučí otvorene komunikovať. Môže to byť o tom, že ani samo nepozná, čo sa v ňom deje. Nepozná emócie, nevie, ako to v ňom proste beží. Nerozumie tomu. Tým pádom okolie nerozumie jemu a on nerozumie okoliu. Takže skutočne nepotláčať, hovoriť, vyhľadať pomoc,“ uvádza expertka.
Prečítajte si tiež:
Hovorí, že mladým ľuďom často chýba pochopenie a akceptácia takých, akí sú.
Útočník bol podľa expertky v rizikovom veku, keď si deti často nevedia poradiť s emóciami a prežívajú ich veľmi intenzívne.
„Je to obdobie puberty a začiatok adolescencie, keď ešte nemáme vybudované životné stratégie. Nie sme vyvinutí psychicky, a to znamená, že aj zvládanie záťaže je pre toho človeka veľmi, veľmi ťažké. Emócie sa rýchlo menia. Veľmi rýchlo vzplanú, rýchlo zase odchádzajú. Jednoducho ten človek ešte nevie tak dobre kontrolovať a ovládať svoje správanie. Ale, samozrejme, aj tu platia isté hranice. Aj tu teda zdôrazňujem, že pri zabití je nulová tolerancia,“ hovorí psychologička.
Na otázku, či bolo zabíjanie naplánované, alebo išlo o skrat, odpovie až vyšetrovanie.
„Ale ja osobne nepredpokladám, že takýto mladý človek chladnokrvne pripravuje vraždu,“ dodala.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
