Chodby sú hlboké ako 14-poschodový vežiak. Niektorými sa návštevníci musia pohybovať v podrepe.
Tisíce turistov tam prichádzajú za fotografiou balónov nad rozprávkovou krajinou. Iba málokto však tuší, že sa pod nimi ukrýva ďalšie mesto.
Bez okien, bez slnka a miestami aj s chodbami, ktorými sa dá prejsť iba po kolenách. V tureckej Kapadócii sme navštívili podzemný svet, kde kedysi žili tisíce ľudí.
Prečítajte si tiež:
Takto Kapadóciu pozná väčšina sveta. Stovky balónov s turistami vyrážajú na oblohu za úsvitu takmer každé ráno, aby sa kochali údoliami a rozprávkovými komínmi.
Že pod zemou sú labyrinty ulíc, ktoré sú až v hĺbke 14-poschodového vežiaku, vie zrejme málokto. My sme navštívili Kaymakli, to je rozlohou jedno z najväčších.
„V podzemnom meste mali všetko zabezpečené, od kostola, miestností spoločenských, marketov, so zásobami jedla, školy,“ uviedla sprievodkyňa Miriam.
„Táto vstupná miestnosť je stajňa,“ vysvetľuje sprievodkyňa priamo v podzemí.
Pod zemou sa domáci ukrývali pred nepriateľom. Niekedy týždne, niekedy celé mesiace.
„Tu v jaskyniach vzduch cirkuloval. Sú tu vetracie šachty, hlboké desiatky metrov, ktoré privádzali čerstvý vzduch,“ vysvetlil sprievodca Mehmed.
Niektoré chodby sa dajú prejsť len v podrepe, niektoré sú úzke, že sa ledva prepcháte.
Takýchto podzemných miest so spleťou chodieb nájdete v Kapadócii niekoľko. V tomto konkrétne vraj žilo naraz až 10 000 ľudí.
Kapadócia je približne v strede Turecka. Sopky, prírodné živly a človek vytvorili krajinu, ktorú do Turecka prichádzajú obdivovať aj Slováci.
„Trendom posledných rokov je, že ľudia nevyhľadávajú len more, ale aj poznávanie. Poznávanie s históriou aj zážitkové poznávanie,“ uviedla Nora Fedorová z CK Satur.
My sa momentálne nachádzame v múzeu pod holým nebom v dedinke Goreme, čo v preklade znamená nevídané mesto.
„Je to komplex kresťanských kláštorov tiež vytesaný do skaly. Vznikol v štvrtom storočí,“ povedal sprievodca Mehmed.
Skalné mesto je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva a vo vnútri kamenných chrámov sú farebné fresky, ktoré dodnes nevybledli.
Zážitkom je nazrieť aj do dielne na výrobu kobercov. To je v Turecku tradícia. Typický je dvojitý uzol a viažu ich miestne ženy.
„Minimum koberec vyrábame 5 až 6 mesiacov, máme koberce z hodvábu, ktoré sa robia aj dva roky,“ povedal Sedat, majiteľ dielne na výrobu kobercov.
Navštíviť Kapadóciu sa oplatí od mája do októbra. V zime je tu totiž naozaj zima, keďže sa nachádza vo výške 1000 metrov nad morom.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
