Zo starého oblečenia vytvára spomienky na milovaných. Slovenka ukázala, aké príbehy sa za nimi skrývajú

Staré detské oblečenie, obľúbená mikina či košeľa po blízkom človeku. Aj obyčajné kúsky látky môžu mať pre svojich majiteľov nevyčísliteľnú hodnotu.

Silvia Tipulová ich preto premieňa na spomienkové predmety, ktoré si ľudia môžu vystaviť doma alebo ich jednoducho objať.

Začínala s detskými mikinami

K netradičnej tvorbe ju priviedli vlastné deti. Ako dvojnásobná mama mala na povale odloženú krabicu s ich oblečením, ku ktorému sa viazali spomienky na detstvo.

Keďže sa už venovala šitiu a vyšívaniu, rozhodla sa tieto kúsky využiť a vytvoriť z nich niečo nové.

Prvými výrobkami boli takzvané mama mikiny. Z kúskov detského oblečenia vytvárala písmená, z ktorých skladala slová ako „mama“ či „tato“. Postupne však začala premýšľať, ako využiť aj ďalšie odložené oblečenie.

Tak vznikli mojkáčiky, teda plyšové zvieratká, ktoré si človek môže privinúť k sebe a pripomenúť si tak blízkeho človeka alebo výnimočné obdobie života.

Každý výrobok ukrýva jedinečný príbeh

Silvia dnes vyrába spomienkové vankúše, mikiny či patchworkové deky. Každý výrobok je originálny, pretože vzniká z konkrétnych kúskov oblečenia, ku ktorým sa viaže osobný príbeh.

„Každá tá jedna patchworková deka je veľmi špeciálna,“ priblížila v Teleráne. Súčasťou deky môže byť aj meno dieťaťa vytvorené z jeho pôvodného oblečenia.

Na výrobky je možné vyšiť aj osobný odkaz alebo iný text podľa želania zákazníka.

Aj poškodené oblečenie môže ukrývať vzácnu spomienku

Pri výrobe sa Silvia sústreďuje predovšetkým na detaily. Nie vždy pritom ide o dokonale zachovalé oblečenie. Pre niekoho môže mať mimoriadny význam aj malá dierka, chýbajúci gombík či iný charakteristický prvok.

Práve takéto detaily sa snaží zachovať, pokiaľ si to zákazník želá.

„Pre mňa to môže byť len kus oblečenia, pretože sa s ním nespája žiadna spomienka. Pre tú druhú osobu, ktorá mi to posiela, to môže znamenať všetko,“ vysvetľuje.

K balíkom s oblečením často dostáva aj sprievodné listy. Ľudia v nich opisujú svojich blízkych, ich povahu či spoločné zážitky. Niekedy zároveň uvedú konkrétne prvky, ktoré chcú na výslednom výrobku zachovať.

Silvia sa preto nesnaží vytvoriť len pekný predmet, ale predovšetkým zachytiť spomienku, ktorá má pre jeho budúceho majiteľa osobitný význam.

Niektoré príbehy sú mimoriadne bolestivé

Hoci mnohé výrobky pripomínajú šťastné chvíle z detstva, iné vznikajú z oblečenia po zosnulých blízkych. Práve takéto objednávky patria podľa Silvie k emocionálne najnáročnejším.

Obzvlášť ťažké sú pre ňu prípady, keď dostane oblečenie po zosnulých deťoch. Každý balík totiž sprevádza iný príbeh a niektoré ju zasiahnu viac než ostatné.

„Niekedy je to ozaj, ozaj ťažké,“ priznáva.

Hoci Silviu teší, že môže ľuďom pomôcť uchovať si spomienky na milovaných, sama by si priala, aby pribúdalo predovšetkým viac výrobkov spojených so šťastnými okamihmi.