Z Bratislavy do Brna za 33 minút? Slovensko chystá železničnú revolúciu, ktorá má stáť miliardy

Slovensko by sa mohlo stať súčasťou európskej siete vysokorýchlostných železníc. Plán počíta s novou stanicou pri Stupave, tunelom aj rozsiahlymi úpravami bratislavského železničného uzla. Celkové investičné náklady odhadujú na viac ako tri miliardy eur.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) na začiatku roka predstavili výsledky štúdie, ktorá preverila možnosti zapojenia Slovenska do siete vysokorýchlostných tratí v strednej Európe. Podľa navrhovaného riešenia by vlaky na novej trati smerom do Česka mohli dosahovať rýchlosť až 320 kilometrov za hodinu.

„Vďaka vypracovanej štúdii je koncepčne uzatvorená myšlienka výstavby a rozvoja tratí VRT v Strednej Európe. Slovensko má aktuálne jedinečnú šancu naskočiť do rozbehnutého vlaku projektov okolitých štátov a ostať na mape vysokorýchlostnej siete európskych tratí TEN-T,“ povedal generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.

Pri Stupave má vzniknúť nová železničná stanica

Preferovaný variant počíta s vybudovaním stanice Bratislava západ pri Stupave. Slúžiť má ako významný bod pre vysokorýchlostné vlaky, vnútroštátne spoje aj zázemie na údržbu a zostavovanie vlakov.

Súčasná bratislavská hlavná stanica má zostať zachovaná a naďalej obsluhovať vnútroštátnu aj medzinárodnú osobnú dopravu vrátane vysokorýchlostných vlakov.

Plán zahŕňa aj modernizáciu hlavnej stanice. Rýchlosť v jej koľajisku sa má zvýšiť zo súčasných 30 na 50 kilometrov za hodinu. Počíta sa tiež so štvorkoľajným prepojením smerom na Lamač a s výstavbou dvojkoľajného tunela.

Nová trať medzi Lamačom, stanicou Bratislava západ a Zohorom má viesť popri diaľnici D2. Navrhovaná rýchlosť na tomto úseku je do 160 kilometrov za hodinu.

Z Bratislavy do Brna za 33 minút

Štúdia počíta s výrazným skrátením cestovania medzi vybranými mestami strednej Európy. Z bratislavskej hlavnej stanice do novej stanice Bratislava západ by cesta mala trvať približne 13 minút.

Zo stanice Bratislava západ do Brna by sa cestujúci mohli dostať za 33 minút a do Viedne za 24 minút. Cesta medzi Viedňou a Brnom by podľa odhadov mala trvať 57 minút.

Z Budapešti na bratislavskú hlavnú stanicu štúdia predpokladá jazdný čas približne 102 minút. Do Brna by sa z Budapešti dalo dostať za 148 minút.

Uvedené časy vychádzajú z navrhovaného riešenia a predpokladov štúdie. Ich dosiahnutie závisí od vybudovania potrebných tratí a súvisiacich úprav infraštruktúry.

Projekt rozdelili na dve etapy

Prvá etapa, plánovaná na roky 2030 až 2040, zahŕňa modernizáciu a rozšírenie železničného uzla Bratislava, výstavbu novej stanice a napojenie na existujúce trate.

Druhá etapa má zahŕňať výstavbu plnohodnotnej vysokorýchlostnej trate smerom do Českej republiky a napojenie na Rakúsko. Jej dokončenie štúdia predpokladá v rokoch 2046 až 2050.

Celkové investičné náklady na projekt vrátane súvisiacich úprav železničného uzla Bratislava odhadli na približne 3,062 miliardy eur. Ďalšie výdavky si vyžiada projektová príprava a výkup pozemkov.

Nie všetky navrhované trasy odporučili

Štúdia posudzovala tri hlavné scenáre, ktoré spolu zahŕňali 38 technických alternatív. Po hodnotení zostalo sedem možností, ktoré podrobili detailnej analýze nákladov a výnosov.

Rozvojové varianty počítali s novými traťami s rýchlosťou 160 až 200 kilometrov za hodinu vrátane nových riešení prekonania Dunaja a Malých Karpát. Na ďalšiu prípravu ich však neodporučili pre environmentálne obmedzenia, náročné územné podmienky a nepriaznivý pomer prínosov a nákladov.

Ďalším krokom bude dopracovanie dopravných simulácií, zapracovanie preferovaného variantu do územnoplánovacích dokumentov a príprava projektovej dokumentácie v spolupráci s partnermi z Česka, Maďarska a Rakúska.

Vlaky na Slovensku sa po zlacnení začali prepĺňať. Viac v reportáži nižšie.