O záchytkách sa debatuje už dve desaťročia. Volajú po nich zdravotníci, mestá, obce aj bežní ľudia

Téma záchytiek sa vracia na scénu po každom útoku alebo incidente, ktorých rokmi pribúda. Útoky na zdravotníkov nie sú ojedinelými incidentmi.

Posledná klasická záchytka v Bratislave skončila pred 22 rokmi. Dnes je na jej mieste centrum pre liečbu drogovo závislých. Odvtedy padlo veľa sľubov politikov, veľa úvah o tom, že záchytky by sa mali obnoviť, no stále nie sú.

Politici sa dohadujú viac ako dve desaťročia, výsledok žiadny. O ich nutnosti a potrebnosti sa hovorí po každom vážnom útoku, no stále ostáva len pri slovách.

„Gestorstvo nad témou záchytiek, ktoré bolo zrušené hádam pred tridsiatimi rokmi, má stále ministerstvo zdravotníctva, ale je to témou Rady vlády pre prevenciu kriminality,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško.

Systém záchytiek

To, že sa niečo musí urobiť, hovoria aj čísla. Len tento rok polícia rieši už 20 trestných činov v súvislosti s incidentmi v zdravotníckych zariadeniach.

Systém záchytiek funguje vo viacerých európskych krajinách. Záchytka funguje napríklad aj v neďalekom Brne, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľné s Bratislavou, a to pritom nie je hlavné mesto.

V Česku klasické záchytky zabezpečujú jednotlivé kraje, financie sú na pleciach samospráv.

Po obnovení záchytiek volajú aj mestá a obce. Ťažko ale povedať, či by ich dokázali zo svojich rozpočtov utiahnuť.

Podľa Únie miest len pred mesiacom, na poslednej rade vlády pre prevenciu kriminality, o tejto téme hovorili. Žiadne konkrétne opatrenia ale neprišli.