Slovensko má dvoch obrov, ktorí sa týčia viac ako 300 metrov nad zemou. Nahliadli sme do ich útrob

Nad Slanskými vrchmi sa týči obor, ktorý už desaťročia drží spojenie s veľkou časťou východného Slovenska. Vysielač Dubník patrí k najvýraznejším dominantám tohto kraja.

Tento vysoký stožiar drží pevne 24 oceľových lán. Tie sú ukotvené v betónových kotevných blokoch.

„V hĺbke 10 metrov je betónový základ a plus celý stožiar je istený v ôsmich úrovniach do troch smerov,“ povedal technický pracovník spoločnosti Towercom Vladimír Kaleta.

Mozgom vysielača je táto vysielacia sála, v ktorej sa nachádzajú vysielacie technológie.

„Zabezpečujú zdroj signálu pre anténny systém umiestnený na stožiari,“ dodal Kaleta. 

Pán Milan tu pracuje ako technik už 43 rokov a na vrchole bol nespočetne veľa ráz.

„Myslím si, že kto trpí klaustrofóbiou, tak by do toho výťahu nemal príliš nastupovať,“ hovorí technik Milan Dzurčanin.

Nachádzame sa na prvej plošine vo výške asi 43 metrov. Cesta výťahom trvala asi minútu a je tu skutočne krásny výhľad.

Vidíme odtiaľ aj najvyšší vrch Slanského pohoria. Je ním Šimonka.

Aj stredné Slovensko má svojho obra

Z východu sme sa presunuli 180 kilometrov vzdušnou čiarou k vysielaču Suchá hora v Kremnických vrchoch.

Ľudia ho volajú aj Skalka, podľa vrchu, na ktorom stojí. Aj on je ukotvený na 24 oceľových lanách s celkovou dĺžkou päť kilometrov a hmotnosťou 60 ton. Prvý vysielač tu začali stavať v 50. rokoch.

„Pôvodný stožiar bol v 80. rokoch nahradený novým stožiarom. Zostala 30 metrov vysoká plošina s technológiami. Po zdolaní 158 schodov máme z nej kráľovský výhľad do okolia,“ opísal technologický expert Ľuboslav Štubňa.

To už vchádzame do servisnej dielne. Kedysi bola plná ľudí. Ľuboslav je tu dnes sám.

„Je to tým, že doba pokročila. Technika sa výrazne zmenila za tú dobu. Zariadenia už nepotrebujú toľko starostlivosti,“ dodal.