Pri herectve našiel zmysel života, no aj veľa obetoval. Ferko Kovár má 80 rokov a stále sa lieči prácou.

František Kovár sa dožil osemdesiatky a priznáva, že vek prináša aj zdravotné ťažkosti. Rozhovoril sa aj o tom, čo mu herecká profesia dala a čo mu vzala. Hovoril tiež o tom, ako sa vyrovnáva so stratou milovanej manželky Danky.

Zaklopať na drevo

Pri pohľade späť je herec vďačný. „Uvedomujem si predovšetkým zaklopať na drevo,

dá sa povedať, že som prežil krásny život. Mal som krásne detstvo pri mojich rodičoch. Potom som sa šťastne oženil s mojou drahou Dankou. Prišli vnúčence, to je také požehnanie,“ hovorí.

Šťastie mu podľa jeho slov prináša aj práca, ktorá ho nesmierne baví, a dobrí ľudia okolo neho.

Osemdesiatka sa však podpísala aj na jeho zdraví. „Ten vek so sebou prináša všeličo. Mám vymenené bedrové kĺby. Potreboval by som vymeniť aj koleno. V našej profesii je však najdôležitejšie, že hlava zatiaľ funguje a texty si pamätám,“ vysvetľuje s úsmevom.

Nemá rád klamstvo

Vek je podľa neho aj časom na bilancovanie. „Sú chvíle, keď si človek povie, že toto bola nejaká križovatka, kde som mal urobiť niečo inak,“ priznáva. Jedno má však jasné: „Čo nemám rád, je klamstvo.“

Prvú rolu dostal ako štvorročný

K herectvu sa podľa svojich slov dostal veľmi skoro. „Moja prvá herecká aktivita začala, keď som mal štyri roky. Moja drahá sestrička Helenka mala vystúpenie a potrebovali do kočíka takého žabiaka. Keď na mňa ukázala prstom, urobil som ‚kvak, kvak‘.

Až neskôr som si uvedomil, že som sa k tomu herectvu vlastne prekvákal,“ spomína so smiechom.

Neskôr začal chodiť do dramatického krúžku a často recitoval. „Zažil som tam aj prvé televízne vysielanie. Pomaličky som sa orientoval na túto dráhu a neľutujem, lebo som sa v tom našiel,“ hovorí.

Bez Danky by to nezvládol

Herectvo mu podľa jeho slov veľa dalo, no aj veľa vzalo. „Človek stretne výborných partnerov a spoluhráčov v divadle či vo filme, ktorí mu tiež odovzdávajú veľmi veľa. A čo mi vzalo? Tým, že som veľmi veľa točil, nemohol som sa až tak venovať rodine. V tom ma zastúpila moja drahá Danka. Za to som jej nesmierne vďačný, pretože bez nej by som túto profesiu robiť nemohol,“ priznáva.

Jeho dvaja synovia v otcových šľapajach nepokračujú. „Našťastie nie, a ja som ich

od toho aj odrádzal. Starší syn vyštudoval právo a mladší je, našťastie, taký skvelý lekár, ako bola moja Danka,“ hovorí.

„Takto som sa liečil“

So stratou manželky sa vyrovnáva len ťažko. „Dodnes je to ťažké. Vždy, keď si uvedomím, že toto sme robili spolu… Hrávali sme spolu scrabble, chodili sme na hríby. Mali sme svoje aktivity, pri ktorých sme boli šťastní, že ich robíme spolu,“ opisuje.

Oporou mu bolo divadlo. „Aj v divadle boli ku mne takí láskaví, že som si povedal: Budem sa liečiť prácou. Takto som sa liečil,“ dodáva.

Fotí a natáča

Popri práci si nájde čas aj na koníčky. Jedným z nich je fotografovanie. „Toto je moja ďalšia záľuba. A nielen fotografovanie, mám aj veľmi veľa videozáznamov z dovoleniek,“ prezrádza.

Praje si mier

Ani v osemdesiatke herec nestráca životný elán a entuziazmus. Na otázku, čo si praje, nemyslí len na seba. „Prajem si, aby sme v tomto rozbúrenom svete žili v mieri a aby boli ľudia šťastní, nielen ja. Pretože ako napísal Rúfus: Každý deň stretnúť človeka je šťastie,“ uzatvára František Kovár.