Nevidomí manželia nemôžu žiť vo vlastnom byte. Štát to nezaujíma

Pani Kvetka je prakticky slepá, vidí len na pol metra. Jej muž Milan úplne oslepol ako trojročný, keď prekonal zápal mozgu. Navyše je niekoľko rokov odkázaný na invalidný vozík. Manželia Andraskoví bojujú o bezbariérovú kúpeľňu už dva roky. Žiadosť im zamietli a nepochodili ani pri odvolaní.

"Takto ho dám do kúpeľne a teraz do tej vane ho dostať. A zdvíhacie zariadenie sa sem nedá dať, to je umakart a povedali, že máme si dať úchyty na vaňu a schody a keď on sa potáca a padá. Ja mám ten istý problém. Ja som po tom mozgovom infarkte a tiež padám. Ešte mám aj osteoporózu a teraz ho ja dvihnem, mne sa zlomí ruka alebo čokoľvek a ako diabetičke sa mi to nezahojí. Ich to nezaujíma," vysvetľuje pani Kvetka. "A keď ho dám na wc, tu sa nemá kde chytiť a nohy má v mise," opisuje problémy ďalej. "Ja som taký slabý, že nedokážem vstať, musím ju privolať," dodáva manžel.

Manželia by potrebovali prerobiť klasické panelákové bytové jadro,aby sa s vozíkom dostali tam, kam treba. Kúpanie v kúpeľni je prakticky nemožné. "Na základe lekárskeho posúdenia bolo konštatované, že bariéry pri osobnej hygiene môže prekonávať pomocou inej osoby a pomocou pomôcok, ktoré sú poskytované z verejného systému, čiže zdravotných pomôcok, ako napríklad madlá, vaňová sedačka, schodík a podobne," riaditeľka úradu.

"Manželovi priznali taxislužbu, lebo nemôže vstúpiť na schodík, ale do vane, ktorá má 70 centimetrov vstúpiť môže," hovorí pani Kvetka. "V rámci peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý mu bol navrhnutý v rozsahu 1915 hodín ročne je zohľadnená aj osobná asistencia pri úkonoch osobnej hygieny ako je kúpanie, holenie," tvrdí ďalej riaditeľka úradu.

Inak povedané, kúpať ho musí osobný asistent, ktorého mu platí štát.