1. Domáce
  2. Vojna na Ukrajine
  3. Prieskum: Prokremeľskej propagande dôveruje vyše pätina Slovákov

Prieskum: Prokremeľskej propagande dôveruje vyše pätina Slovákov

Galisova_Zuzana
Zničený tank.
Zdroj: TASR/AP

Až pätina, presne 22 percent, Slovákov verí správam ospravedlňujúcim alebo obhajujúcim zapojenie ruských vojsk do vojny na Ukrajine. Do značnej miery pritom záleží od obsahu konkrétnych správ.

Vyplýva to z prieskumu Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Vedci ho uskutočnili od 22. do 24. marca na vzorke 900 respondentov.

Psychológov a psychologičky k uskutočneniu prieskumu inšpirovala skutočnosť, že náš informačný priestor je od začiatku vojny pod neustálym tlakom prokremeľskej propagandy a dezinformácií.

Podľa experimentálneho psychológa Jakuba Šrola najnižšiu dôveru (11 percent) vyjadrili respondenti pri správach, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky alebo že Ukrajina vyvíja jadrové či iné rádioaktívne zbrane (13 percent).

„Naopak, viac ako štvrtina ľudí verí často opakovaným správam napríklad o tom, že Rusko sa vojenskou intervenciou na Ukrajine snaží o odzbrojenie a denacifikáciu Ukrajiny (28 percent), že vojna na Ukrajine bola zámerne vyvolaná západnými mocnosťami a Rusko iba reagovalo na ich provokáciu (34 percent) alebo že na východe Ukrajiny bola voči ruským menšinám páchaná genocída (27 percent),“ spresnil

Vek, pohlavie a vzdelanie nie sú dôležité pre postoj

Predbežné analýzy poukázali aj na to, že vek či pohlavie nezohrávajú zásadnú úlohu pri dôvere prokremeľským naratívom o konflikte. Zdôraznil, že takýmto správam nepodliehajú výhradne ľudia s nižšou úrovňou vzdelania či analytického myslenia.

„Dôvera je mierne vyššia u ľudí so stredoškolským či nižším vzdelaním. Nie je to však kľúčová premenná, ktorá by vysvetlila náchylnosť ľudí veriť takýmto tvrdeniam,“ vysvetlil odborník.

Ako ďalej konštatoval Šrol z prieskumu tiež vyplýva, že dôvera prokremeľským naratívom ide ruka v ruke so sympatiami voči Rusku.

„Vyššiu dôveru vidíme tiež u ľudí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku sme sa mali lepšie za bývalého režimu ako sa máme dnes. Zároveň uprednostňujú usporiadanie spoločnosti, v ktorom vládne jeden silný a rozhodný autoritársky líder pred dnešnou liberálnou demokraciou. Všetky tieto výsledky dokresľujú dobre známy poznatok, že ľudia zvyknú dôverovať takým informáciám, ktoré zapadajú do ich názorov a videnia sveta a sú, naopak, oveľa skeptickejší voči správam, ktoré sú s ich svetonázorom v rozpore,“ spresnil.

Podľa ďalších výsledkov prieskumu dôvera prokremeľským správam o vojne na Ukrajine bola vysoká u ľudí, ktorí zároveň boli presvedčení o pravdivosti niektorých konšpiračných teórií o ochorení COVID-19.

„Kým do istej miery je možné, že niektoré špecifické osobné a psychologické vlastnosti robia ľudí náchylnejších k prijímaniu takýchto obsahov, veľký presah medzi dôverou prokremeľským naratívom a konšpiračným presvedčeniam o COVID-19 je pravdepodobne dôsledkom aj toho, že tieto tvrdenia sa zvyknú šíriť rovnakými informačnými kanálmi – napríklad prostredníctvom rovnakých skupín či profilov na sociálnych sieťach. Tieto informačné kanály sú na Slovensku zjavne populárne a majú zásadný vplyv na verejnú mienku,“ dodal Šrol.

Páči sa vám tento obsah?

Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.

Pridať preferovaný zdroj


Domáce


Dôležité témy


Najčítanejšie články


Dostávajte najdôležitejšie udalosti dňa mailom, aby vám neuniklo nič podstatné

Stlačením tlačidla "Odoberať" prehlasujem, že mnou poskytnuté moje údaje sú aktuálne a pravdivé, a súhlasím so spracovaním osobných údajov na účely zasielania newslettra o najdôležitejších udalostiach dňa.

TN 60

Aktuálne

DomovTN 60TN LiveAktuálneRegióny