Syndróm vyhorenia. Viete, ako mu predísť?

Taký bežný deň. Ráno len otvoríte oči, v hlave nabehne pomyselný to do list, plný na prasknutie. Káva, desiata pre deti, rýchlo do auta, odviezť deti. Dopraviť sa rýchlo do práce, v ktorej treba urobiť uzávierku, dvadsať zmlúv a popritom prezentáciu pre šéfa.

Usilovne pracujete, snažíte sa ignorovať úpenlivú bolesť hlavy a chrbta. Prípadne hodíte do seba tabletku. To budete riešiť neskôr. Podvečer rýchlo zhltnete nejakú bagetu na pumpe, zatiaľ čo idete pre deti do školy a škôlky. Večer pri televízii rozložíte žehlenie a polomŕtva spadnete do postele s neblahou myšlienkou na zajtrajší deň v zamestnaní. Je vám to známe?

Žiaľ ste na najlepšej ceste k novodobému strašiaku - syndrómu vyhorenia (burnout). Je pomalý, plazivý a nebezpečný. Ani neviete ako a môžete sa stať jeho obeťou. Lekári ho definujú ako stav silnej psychickej vyčerpanosti, ktorý tkvie v strate záujmu o životné úlohy.

Je väčšinou následkom silného zapálenia pre vec, alebo činnosť. Vyskytuje sa najmä v profesiách, ktoré sú spojené s prácou s ľuďmi a následne hodnotením od ľudí. Jeho ukazovateľom je súbor psychických a fyzických ťažkostí. Môžu sa vyskytnúť súčasne, alebo aj samostatne.

Kedy spozornieť?

Najrizikovejšou skupinou sú v podstate všetky profesie, ale existujú profesie zvlášť náchylné na spustenie tejto choroby. Zdravotné sestry, psychológovia, sociálni pracovníci, právnici, profesie vyžadujúce silnú koncentráciu na problémy iných.

Zdravotná sestrička: „ Polovica sestier je vyhorená. Zabudli na prvotné nadšenie, s ktorým šli do tohto poslania. Kričia, kričia na tehotné ženy, nepomôžu a čo nemusia, to neurobia. Ohovárajú kolegyne, pacientky. Ja som prišla s energiou, poslaním pomáhať pacientkam. Starším kolegyniam som na smiech. Som sklamaná".

Proces smerujúci k vyhoreniu eskaluje, keď je vaša psychická, fyzická energia dávno spotrebovaná. Sily sú na pokraji, nastúpia fyzické ťažkosti. Pri pomyslení na prácu vás zviera pri srdci, najradšej by ste kolegov utopili v lyžičke vody. Známi a blízki sa vás snažia rozveseliť, žiaľ, bezvýsledne. Práca sa stáva strašiakom, nevidíte radosť už v ničom.

Neustávajúci stres vás pripravuje o pokoj, ste často chorí, nešťastní a zanedbávate akúkoľvek sociálnu činnosť. Ešte nedávno ste boli plní energie, zrazu chodíte do práce s nechuťou, pozeráte na hodinky, každý klient vám pripadá ako rovnaký prípad. Ste plná znechutenia.

To už sú prvotné príznaky. Medzi druhotné, vážnejšie patrí: - Všetci vám idú na nervy.
 - Upokojujúce lieky, alkohol sú na dennej báze
- Myšlienky na výpoveď, na to ,že do práce už neprídete, po ktorých sa vám výrazne uľaví

A veľmi vážne príznaky, z ktorými je potrebné už zájsť za odborníkom:

- Už nechcete chodiť do práce.
- Neviete sa s nikým porozprávať o problémoch
- Myšlienky na samovraždu
- Bezdôvodná výpoveď v zamestnaní

Ak ste nabrali odvahu a zašli za odborníkom, výborne. Liečba je zdĺhavejšia a vyžaduje si kompletnú PN- ku. Trvá mesiace. Lekár na začiatku často pristúpi k antidepresívam, na preklenutie najťažších stavov. Súčasťou liečby je terapia, kde sa v spolupráci s terapeutom pacienti snažia zodpovedať si otázky, čo ich k tomuto syndrómu dohnalo. Aký má práca pre nich význam, prípadne či vymenia zamestnanie.

Aj keď syndrómom priamo netrpíte, nepodceňujte relaxáciu, oddych a vzťah so svojimi blízkymi. Práca vám má byť potešením a radosťou. Relaxujte, smejte sa, užívajte si život. Nežijeme predsa preto ,aby sme pracovali, ale pracujeme preto, aby sme mali z čoho žiť .