Pijete kávu nalačno?

Pitie kávy sa pre mnohých stalo každodennou rutinou a deň bez dávky kofeínu si už nevedia predstaviť. Dôvody sú rôzne.

Okrem toho, že je to zvyk, ktorý pravidelne mnohí ľudia dodržiavajú, je to aj potreba dodania energie telu s cieľom - nabudiť ho. To, či káva poskytuje tieto účinky každému kávičkárovi je otázne, záleží na mnohých faktoroch.

História kávy

História kávy má svoje počiatky už v roku 575 n.l. v Jemene. Koncom 15. storočia sa káva vďaka pútnikom rozšírila do Mekky a Mediny. Káva sa tu stala pre moslimov náhradou za alkohol a v Mekke boli zriadené prvé kaviarne. Neskôr sa v roku 1615 vďaka benátskym kupcom dostala aj do Európy, kde začali vznikať prvé európske kaviarne.

Ranná šálka kávy

Ak pijete kávu hneď po prebudení, mali by ste tento zvyk radšej prehodnotiť. Kofeín totiž podporuje produkciu žalúdočnej kyseliny a pepsínu. To vám po dlhodobom pití kávy, najmä do lačného žalúdka, môže postupom času spôsobiť aj žalúdočné vredy.

Dôležitým faktom tiež je, že veľmi záleží aj na kvalite kávy, ktorú pijete. Prevažne kávy s vyšším obsahom kofeínu bývajú horšej kvality, a tie môžu pravidelnou konzumáciou spôsobovať bolesti hlavy či búšenie srdca. Preto odborníci na kávu odporúčajú piť kvalitnú kávu, ktorá vám zaručí aj chuťový zážitok.

Pár faktov, ktoré ste o káve nevedeli

Každý človek má inú toleranciu na množstvo kofeínu, a preto ideálny počet šálok kávy denne je veľmi individuálny. Všeobecne však platí, že 200-300 mg kofeínu denne je pre organizmus množstvo, ktoré telu neuškodí. Jeden hrnček kávy pritom zvyčajne obsahuje približne 75 mg kofeínu.

Termín „bezkofeínová" káva neznamená, že neobsahuje žiadny kofeín. Bežná káva obsahuje približne 1 - 2% kofeínu. Pri bezkofeínových kávach toto percento klesá na zanedbateľných 0,02 - 0,1%. Každá káva preto obsahuje vždy malé množstvo kofeínu, ktoré ale organizmus ani nepocíti.