V konkurencieschopnosti ekonomík sme si pohoršilo

Slovensko je 46. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 60 hodnotených krajín sveta. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015 švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu, ktoré zverejnila Nadácia F. A. Hayeka.

V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o jedno miesto. Oproti najbližším susedom je v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (29.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu Vyšehradskej štvorky a polepšila si o štyri priečky. Ďalej je za Poľskom, ktoré pri 33. mieste tiež stúplo o tri priečky. Slovensko sa tento rok umiestnilo tesne pred Maďarskom na 48. mieste.

"Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 až 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám vôbec za ostatné roky nepodarilo udržať," uvádza nadácia. Medzi najväčších skokanov patria Taliansko (38.), Grécko (50.) a Portugalsko, ktoré si polepšili o sedem až osem priečok.

Prvé miesto si udržiavajú Spojené štáty americké, čo podľa ročenky odzrkadľuje výkonnosť ich podnikov, silný finančný sektor, podporu inovácií a dominanciu v technológiách a infraštruktúre. Malé ekonomiky Hongkong (2.) a Singapur (3.) predbehli štvrté Švajčiarsko. V prvej desiatke zostalo viacero krajín z minulého roka. Ku Kanade (5.), Nórsku (7.), Dánsku (8.), Švédsku (9.) a Nemecku (10.) sa pridalo aj Luxembursko na šiestom mieste.

Viacero regiónov dosiahlo v tohtoročnom meraní zmiešané výsledky. V Ázii poklesli Malajzia (14.), Japonsko (27.), Thajsko (30.) a Indonézia (42.). Mierny rast konkurencieschopnosti zaznamenali Taiwan (11.), Južná Kórea (25.) a Filipíny (41.). U väčšiny veľkých rastúcich trhov možno pozorovať iba mierne zmeny v umiestnení. Zatiaľ čo Brazília (56.) a Juhoafrická republika (53.) klesli, Čína (22.) a Mexiko (39.) zaregistrovali malé zlepšenie a India (44.) zostala na rovnakom mieste. 

Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa ročenky najmä vysoká miera zdaňovania práce a príjmu, nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov, vysoká miera korupcie, absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií a vysoká úroveň verejného dlhu. Medzi ďalšie výzvy radí potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania alebo slabú podporu inovácií a nízku mieru transparentnosti.