Grécky premiér vraj dosiahol určité ústupky, rokovania pokračujú

Grécky premiér Alexis Tsipras dosiahol na mimoriadnom summite eurozóny, ktorý sa zatiaľ neskončil ani po deviatich hodinách rokovaní, určité ústupky. Lídri pravdepodobne opustili ideu osobitného fondu, v ktorom by sa zhromaždili grécke aktíva v hodnote 50 miliárd eur, a nateraz aj myšlienku dočasného odchodu krajiny z eurozóny, píše britský Guardian.

Zdroj z prostredia EÚ pre server POLITICO obhajoval nápad umiestniť grécky majetok určený na postupnú privatizáciu do luxemburského Inštitútu pre rast. Takýto postup by urýchlil proces predaja majetku, keďže nejde o verejnú inštitúciu, ale riadi sa súkromným právom.

Tsipras však údajne neverí riešeniu, pri ktorom by cudzí fond v Luxemburgu spravoval grécky majetok. Podľa nemenovaného gréckeho zdroja sa tiež snaží vynechať Medzinárodný menový fond (MMF) z pripravovaného tretieho programu pomoci.

Aj keď aktuálne rokovania lídrov ešte neskončili, ešte dnes by sa mali v Bruseli opäť stretnúť ministri financií eurozóny a v utorok ministri z celej EÚ. Diskutovať by mali o prekleňovacom financovaní Grécka, ktoré potrebuje získať krátkodobé financovanie na najbližší mesiac, podľa Guardianu v sume približne sedem miliárd eur. Pravdepodobne v stredu (15.7.) sa má uskutočniť ďalší summit na najvyššej úrovni, tentoraz všetkých 28 lídrov EÚ.

Francúzsko poprelo, že požičia Grécku preklenovací úver do 20. júla

Dva oficiálne zdroje z francúzskej vlády pre agentúru Reuters popreli predošlé správy, že Francúzsko by mohlo poskytnúť Grécku bilaterálnu pôžičku, ktorá by slúžila ako preklenovací úver dovtedy, kým sa Aténam podarí dohodnúť s európskymi partnermi na už treťom programe finančnej záchrany.

Podľa diplomatických zdrojov z EÚ bola bilaterálna pôžička z Paríža jedným z predmetov diskusií s cieľom zaobstarať približne sedem miliárd eur, ktoré Grécko potrebuje do 20. júla, aby mohlo zaplatiť podlžnosti voči Európskej centrálnej banke (ECB) a zabránilo tak riziku, že ECB zastaví úverovú linku pre grécke banky.

Ďalšia možnosť zahŕňala vyplatenie zhruba 3,4 miliardy eur zo ziskov, ktoré ECB má z gréckych dlhopisov a ktoré boli vrátené na účty členských štátov eurozóny, a čerpanie 60 miliárd eur z dočasného eurovalu, čiže z Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF), ktorého účelom je poskytovať pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.