Prezident ratifikoval dohovor o kazetovej munícií

Prezident Andrej Kiska ratifikoval Národnou radou SR schválený Dohovor o kazetovej munícii. Listinu o pristúpení podpísal v stredu. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového odboru prezidentskej kancelárie.

Kancelária Kisku pri tejto príležitosti pripomenula, že dohovor zakazuje používanie kazetovej munície, ktorá spôsobuje závažné poranenia, nerozlišuje medzi civilným obyvateľstvom a ozbrojenými silami a jej veľká časť zostáva nevybuchnutá aj po skončení konfliktov.

„Slovensko pristúpením k dohovoru na seba preberie nielen právny, ale aj humánny a morálny záväzok zmierňovať tragické a neľudské následky vojen a ozbrojených konfliktov, predovšetkým pre nevinné civilné obyvateľstvo," zdôraznil Lipták.

Veľká časť kazetovej munície zostáva nevybuchnutá aj po skončení konfliktov

Parlament dohovor odobril 26. júna, v pléne zaň zahlasovalo 128 poslancov. Pre Slovensko budú od 1. januára budúceho roka záväzné jeho jednotlivé články, ktoré napríklad hovoria o zákaze používania kazetovej munície, ako aj jej vyvíjaní, vyrábaní, skladovaní či prevedení na iných.

To sa v primeranej miere uplatní na letecké bomby malého kalibru, ktoré sú skonštruované tak, aby boli rozptýlené či vypustené zo zásobníka pripevneného k lietadlu. Dohovor sa netýka mín. Na zničenie skladových zásob je stanovených osem rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť na 16 rokov.

Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) informoval, že s likvidáciou časti zásob by nám mohla pomôcť niektorá z členských krajín NATO. Tá by ju podľa jeho slov zlikvidovala na vlastné náklady. Slovensko by v tomto prípade zabezpečilo iba bezpečnú dopravu. O ktorú krajinu by mohlo ísť, ani množstvo munície minister nespresnil.

„Keďže je to finančne náročné, riešime to jednak vlastnými silami a už sme aj začali, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkom čase prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj naši alianční partneri," povedal Glváč.

Ako TASR informovalo ministerstvo obrany, doteraz bolo v rámci akčného plánu realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z dohovoru zničených 74 kusov munície Agát a jedna bombová skriňa RBK. V zásobách ozbrojených síl sa nachádza celkovo 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých je ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť. Náklady na likvidáciu sa odhadujú na 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené v rokoch 2016 až 2023.

Dohovor o kazetovej munícii nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia vlády sa Slovensko nepripojilo k prvým signatárom. K 2. januáru tohto roka sa ho zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú. Ratifikačný proces ukončilo 89 krajín.

Kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, obsahuje stovky menších bômb, ktoré sa po zhodení z lietadiel alebo odpálení delostrelectvom rozptýlia na širokej ploche. Jej negatívom je jej malá presnosť, veľký rozptyl a vysoký počet nevybuchnutých pozostatkov.

Tie sa potom veľmi ťažko lokalizujú a odstraňujú, čím sa stávajú smrtiacim nebezpečenstvom pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi, i náhodnej, môžu kedykoľvek explodovať.