Juncker pripomenul Pražskú jar: Aj vy ste hľadali útočisko v iných krajinách

Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami dnes na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.

Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) priznal, že únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.

Nový systém kvót

V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.

Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.

"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.

Spomenul aj Pražskú jar

Vo svojom prejave v súvislosti s migrantmi spomenul aj Slovákov. Spolu s občanmi ďalších krajín strednej a východnej Európy.

"Českí a slovenskí občania hľadali po zlyhaní Pražskej jari útočisko v iných krajinách - vrátane tej mojej," uviedol Juncker. Rovnako pripomenul tisíce maďarských migrantov po udalostiach z roku 1956, osud desiatok tisícov občanov z krajín bývalej Juhoslávie a tiež okolo 20 miliónov Poliakov, ktorí žijú za hranicami svojej krajiny.

Všetci sme boli utečenci

Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.

"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".

Podľa jeho slov však migranti prichádzajúci na územie EÚ predstavujú len zlomok z celkového počtu jej obyvateľstva: 0,11 percenta. V tejto súvislosti uviedol, že napríklad v Libanone predstavujú utečenci až 25 percent populácie.

Migračná vlna neskončí, kým bude vojna v Sýrii

Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom.

"Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.

V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín. Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.