Spoveď muža, ktorý pozná rodinu odpojeného mladíka

Väzenie až 25 rokov hrozí otcovi, ktorý od prístrojov odpojil svojho ťažko chorého syna. Nešťastie, ktoré otriaslo Popradom zrejme nenechalo chladným nikoho. Dnes sme sa rozprávali s mužom, ktorý rodinu dôverne pozná a hľadali sme odpovede na otázky, či otec synovi len pomohol, alebo mu naopak ublížil.

„Určite urobili pre chlapca maximum, čo sa dalo. Matka pri ňom bola deň aj noc. Otec prišiel z práce, vystriedal matku na niekoľko hodín, aby si išla oddýchnuť a bola pri ňom stále," hovorí ošetrovateľ Martin Pikora.

To sú slová muža, ktorý ešte pred dvoma rokmi rodičom 24-ročného mladíka za týmito oknami pomáhal a učil ich, ako obsluhovať dýchací prístroj a sondu, ktorou kŕmili svojho syna. V tom čase to boli pre neho skutoční hrdinovia. „Určite milujúci rodičia," dodáva.

Chceli sme vedieť, ako osudné chvíle otec opísal pred vyšetrovateľom. Plánoval to, alebo to bol skrat? „Nakoľko ide o závažný prípad, ktorý je stále v štádiu vyšetrovania, bližšie informácie momentálne nie je vhodné poskytnúť," hovorí policajná hovorkyňa Jana Migaľová.

Odborníci sa zhodujú: „Nesúďme. Nemáme na to právo."

„Existujú ľudia, ktorí žijú už len pre bolesť a pre utrpenie. Rodinní príslušníci sa musia na to pozerať. Aj to mohol byť prípad tohto človeka. Otec, ktorý sa díva na utrpenie svojho syna a nevie mu pomôcť," vysvetľuje psychiatrička Danica Caisová. „Vykúpenie z tejto situácie vidí len v tom, že mu z tohto trápenia pomôže," dodáva.

Bioetik a morálny teológ to vidí ináč. „To, čo urobil tento otec treba vnímať ako zúfalé volanie po dostupnej a kvalitnej paliatívnej starostlivosti. Všade, kde je dostupná kvalitná paliatívna starostlivosť, znižuje sa volanie po eutanázií," hovorí rektor kňazského seminára Ján Vigľaš.

Tento prípad rozdelil spoločnosť na dva tábory. Jedni ho zatracujú, iní naopak obhajujú.