Príbeh o nádeji a snahe prežiť

Rámí mala iba päť rokov, keď do jej života vtrhli Červení Khméri a nastolili novú vládu a nový spôsob života. V mene utopickej spoločnosti vyvraždili v Kambodži v rokoch 1975 až 1979 takmer dva milióny ľudí. Približne tretinu obyvateľstva. Rodiny rozdelili a nahnali do pracovných táborov na prevýchovu. Ľudí mučili, likvidovali hladom, otrockou drinou a popravami. Toto je príbeh o tom, ako prežiť podobné zverstvá a pozviechať sa zo zeme.

V tieni Banyanu napísala Vaddey Ratnerová...a ona je vlastne Rámí. Je to skutočný príbeh o dievčatku, ktoré sa narodilo v aristokratickej rodine, no priam bytostne zakúsila krutosť Červených Khmérov. Dodnes si pamätá zápach mŕtvych tiel a počuje bzukot mäsiarok.

Svet kráľovských privilégií, v ktorých jej rodina žila, zmetie revolučný chaos a nútená evakuácia. Počas štyroch rokov drastického režimu Červených Khmérov si Rámí starostlivo uchováva v srdci posledný čriepok strateného detstva - mýty, legendy a básne, ktoré jej rozprával otec. V ovzduší systematického násilia, kde sa pamäť pokladá za škodlivú a za dôvod na popravu, Rámí nachádza v sebe silu bojovať o prežitie.

„Je to príbeh o nezlomnosti, nádeji a snahe prežiť," napísal Washington Post

Aj vďaka knihe V tieni Banyanu svet nezabudne na zverstvá Červených Khmérov, ktorí v Kambodži napáchali toľko zla. Rozprávanie Vaddey Ratnerovej vychádza z jej vlastných spomienok, keď sa jej s matkou po štyroch rokoch podarilo ujsť. Ostatní členovia rodiny zahynuli. Vaddey sa v roku 1981 dostala do Spojených štátov ako utečenka, vôbec nevedela po anglicky, no keď maturovala na strednej škole, prednášala rozlúčkovú reč za celý ročník.

Začítajte sa do úryvku z príbehu V tieni Banyanu.