Zajedáte stres? Emočné jedenie môže mať korene už v detstve

V stresových a vypätých situáciách sa často utiekame k jedlu. Prečo to tak je, prišiel do Telerána porozprávať výživový poradca Michal Páleník.

Prezradil však, že v skutočnosti existujú dve skupiny ľudí. Tí, ktorí v strese siahajú po jedle okamžite alebo práve naopak, tí, ktorí, nejedia vôbec. 

Prirodzený hlad ustúpi, keď sa človek naje. Takýto hlad prichádza postupne a pomaly. Pri emočnom jedení hlad neustúpi. „Prichádza veľmi rýchlo. Človek má pocit viny, zlyhania, pocit, že všetko je zlé,“ hovorí Páleník. 

Pôvod emočného jedenia môže mať korene už v detstve, keď dieťaťu núkame, napríklad cukríky, v prípade, že kričí alebo plače. U dieťaťa sa vytvára vzťah medzi emóciou a jedlom, ktorý sa pretaví do tínedžerského veku. „Staršie deti sa dostávajú do stresových situácii v škole, majú strach zo skúšok alebo riešia ťažké životné situácie,“ pokračuje.

Prečo je jedlo spojené so stresom?

„Vedci sledovali mozog človeka a zistili, že keď si človek dá drogu alebo alkohol, tak sa mu rozsvietia rovnaké centrály mozgu ako pri závislosti na jedle,“ tvrdí poradca.

Jedlo je prístupné a upokojuje v ľuďoch emócie: „Každý chce, aby mu bolo dobre a cítil sa bezpečne.“

Pozor na diéty

Emočné jedenie trápi viac ženy. Podľa Páleníka je to aj z toho dôvodu, že častejšie riešia svoj fyzický vzhľad a podliehajú rôznym diétam. „Najmä nízkokalorické diéty vôbec neprospievajú emočnému jedeniu. Často sú jeho spúšťačom,“ vysvetľuje. 

Aj napriek tomu, že emočné jedenie sa nepovažuje za diagnózu, medzi ním a poruchami príjmu potravy je veľmi tenká hranica.

Dôležité je odhaliť spúšťač

V prvom rade sa treba uistiť, že ide o emočné jedenie, uvedomiť si situáciu, pri ktorej vzniká a následne sa týmto situáciám vyhýbať. „V tomto prípade môže veľmi pomôcť rozhovor so psychoterapeutom, psychológom, ktorí pátrajú po príčinách,“ hovorí Páleník.

Úspechom vyriešenia tohto problému z dlhodobého hľadiska je identifikovanie stresových situácii a snaha vyhnúť sa im. Dodal, že môže ísť aj o prostredie alebo konkrétne osoby v našom okolí.

Zbaviť sa tohto návyku je možné, ak ho nahradíme niečím iným, napríklad napijeme sa vody, spravíme desať drepov alebo sa prejdeme, a až potom sa najeme. 

Pozrite si aj druhý vstup výživového odborníka Michala Páleníka v Teleráne, ktorý rozprával o emočnom jedení: