Prečo mladí nemajú deti? Vraj sú pohodlní. Mali by si vystačiť s garsónkou

V Česku sa rozprúdila diskusia, prečo majú mladí ľudia menej detí než v minulosti. Viacerí odborníci poukazujú na mimoriadne neistú ekonomickú situáciu a aj strach z toho, či potomka dokážu rodičia pripraviť napríklad na čoraz tvrdší boj o pracovné miesta.

Navyše napríklad v Európe žije už toľko ľudí, že je závislá na dodávkach energetických surovín z iných regiónov sveta.

Zaznel však aj názor v duchu: mladí sú príliš pohodlní. Veď s tromi deťmi údajne možno prežiť aj v garsónke.

Myslia, že nemajú

"K tomu, aby ste mali deti, potrebujete hniezdo, teda jednu miestnosť. Pre tri deti stačí garsónka," vo vyjadrení pre denník ECHO24.cz sociológ Ivo Možný priam načrtáva, ako žili vlastne ešte nie tak dávno naši starí a prastarí rodičia.

"Nie je to preto, že nemajú peniaze, ale pretože si myslia, že ich nemajú," povedal Možný.

Nič to však nemení na fakte, že aj vďaka nakopeným dlhom je situácia mimoriadne neistá, pripomína na ihned.cz sociológ Stanislav Biler. "Za ťažkou voľbou, či a kedy si "zaobstarať" dieťa, nestojí len pohodlnosť, ale aj racionálne zváženie možných ekonomických rizík," napísal.

Večná výzva pre ľudstvoĎalším rozmerom problematiky je, že pôrodnosť padá aj v bohatších štátoch, ako je Dánsko či Nemecko v Európe a Japonsko i Južná Kórea v Ázii. Zvlášť očakávaný veľký demografický prepad v spomínaných ázijských štátoch naznačuje, že ani disciplinovaná ale zároveň vysiľujúca a stresujúca práca nie je cestou k takému šťastiu, aby ľudia chceli, či sa odvážili plodiť potomkov.

Výsledkom je, že do roku 2100 by mali ľudia ubudnúť na obrovskom páse Zeme ťahajúcom sa od Nemecka, cez Ukrajinu a Rusko až po Japonsko a Južnú Kóreu.

Naopak najmä islamské štáty sa rozrastajú vysokým tempom.

Niektorí odborníci varujú, že zatiaľ čo štáty s horšou demografiou sa budú trápiť s klesajúcou životnou úrovňou a nedostatkom peňazí na dôchodky, tie zvyšné čakajú výrazne horšie problémy - boj o základné životné potreby, ako voda a potraviny.

K večnej výzve "nájsť rovnováhu medzi možnosťami a potrebami" sa tak ľudstvo podľa doterajších náznakov vydáva dvomi smermi - tradičným živelnejším, kde bude čoraz viac jedincov súperiť o zdroje a ustráchanejším racionálnejším, kde sa zase črtá hrozba, že úbytok pôrodnosti sa už napokon nepodarí zastaviť a povedie k vymretiu.