Čo nám hovoria dáta z predchádzajúcich volieb a aké ponaučenie si z nich vedia zobrať Ivan Korčok a Peter Pellegrini? Poďme sa na to pozrieť.
Prvá priama voľba prezidenta sa niesla v znamení rekordnej účasti. V prvom kole sa stretli známe mená vtedajšej politickej scény.
Kampani však dominovali dve mená - kontroverzný Vladimír Mečiar a obľúbený Rudolf Schuster. Podobne ako Ivan Korčok a Peter Pellegrini pozbierali v prvom kole vyše 80 percent voličov.
V druhom kole Rudolf Schuster posilnil svoj náskok o státisíce hlasov a nahnal za plentu ešte viac voličov ako dva týždne predtým.
Prečítajte si tiež:
Rok 2004 a Rudolf Schuster opätovne kandiduje už z pozície hlavy štátu a pohorí. Koalícia má totiž svojho kandidáta Eduarda Kukana.
Ten bol jasný favorit do druhého kola. Súboj o postupové miesto však tesne prehral s Ivanom Gašparovičom. Odídenec od Vladimíra Mečiara porazil Kukana len o necelé tri tisícky hlasov.
V druhom kole sa tak stretli Mečiar a Gašparovič a výber medzi predsedom HZDS a exčlenom HZDS veľa ľudí odradilo od voľby. S veľkým náskokom vyhral Ivan Gašparovič, ktorý tak predbehol víťaza prvého kola.
Rok 2009 a Ivan Gašparovič sa druhýkrát uchádza o úrad. Do druhého kola sa prvýkrát prebojovala žena s podporou opozície - Iveta Radičová.
V druhom kole však favorit opäť uspel, keď k voľbám prišlo podstatne viac ľudí. Ivetu Radičovú Gašparovič porazil o 11 percent a stal sa tak jediným prezidentom, ktorý úradoval dve funkčné obdobia.
Prečítajte si tiež:
Rok 2014, čas jednofarebnej vlády Smeru. Premiér Robert Fico sa rozhodol kandidovať. V prvom kole so štvorpercentným náskokom porazil relatívne neznámeho Andreja Kisku. Ten predbehol známe mená, ako bol Milan Kňažko či Radoslav Procházka.
V druhom kole však nastalo veľké prekvapenie. Volebná účasť sa zvýšila o sedem percent a veľká časť voličov sa doslova spojila proti Robertovi Ficovi. Nestraník Andrej Kiska porazil vtedy dvojnásobného premiéra s historicky najväčším rozdielom medzi víťazom a porazeným.
Vo voľbách v roku 2019 sa o priazeň voličov s podporou Smeru uchádzal eurokomisár Maroš Šefčovič. Na scéne sa však objavila advokátka a aktivistka, ktorá zvíťazila už v prvom kole.
Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou aj vďaka tzv. voľbe nohami. K urnám v druhom kole totiž neprišli voliči Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. Tento efekt je spôsob, akým by sa práve Ivan Korčok mohol stať prezidentom.
Presuňme sa do súčasnosti a skúsme si povedať, čo nám napovedá história. V prvom kole zvíťazil diplomat Ivan Korčok, ktorý s 5-percentným rozdielom porazil predsedu parlamentu Petra Pellegriniho.
Jeho náskok tvorí vyše 120-tisíc hlasov, ktoré vie Pellegrini pozbierať u tretieho v poradí Štefana Harabina.
Pri Harabinových voličoch je isté jedno. Nemajú radi ani jedného kandidáta, ak však niekoho voliť budú, tak to podľa prieskumov bude práve Pellegrini.
Prečítajte si tiež:
Ako to teda bude v druhom kole? Ivan Korčok si môže víťazstvo poistiť tým, že bude harabinovcov demobilizovať ako svojho času Zuzana Čaputová.
Peter Pellegrini musí urobiť pravý opak a zviesť sa na priazni koalície ako svojho času Ivan Gašparovič.
Z volebnej účasti vieme vyčítať, že do druhého kola zrejme nepríde príliš veľa nových voličov. Napovedá to takmer rekordná účasť v prvom kole.
No najdôležitejšie ponaučenie je, že každá doba má svoje vlastné historické okolnosti, ktoré sa nevedia opakovať. Vo finále rozhodne iba volič.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
