Školy, veľké projekty aj zanedbané investície. Prečo sa slovenské mestá topia v dlhoch?

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Kým malé obce na Slovensku dokážu so svojimi peniazmi hospodáriť zodpovedne, veľké krajské mestá sa topia v dlhoch a nedokážu krotiť svoje výdavky. Ukázala to najnovšia analýza Slovak Credit Bureau, podľa ktorej je najviac zadlženým krajským mestom Bratislava. O téme sme sa na TN live rozprávali hlavnou analytičkou CRIF Slovensko Janou Markovou.

Najnovšia analýza CRIF Slovensko ukázala, že malé obce hospodária lepšie ako veľké a bohaté mestá. „Je to však na úkor investícií, na ktoré nemajú dostatok vlastných zdrojov, ktoré tvoria miestne dane a poplatky. Nemajú zároveň ani dostatok vlastných zdrojov na to, aby splácali prípadný úver,“ spresnila odborníčka.

Na druhej strane veľké mestá majú veľa výdavkov – napríklad na školy či veľké projekty. Z vlastných peňazí ich však nedokážu všetky financovať. Majú ale dostatok príjmov na to, aby dokázali splácať úvery, a preto si na tieto projekty požičiavajú.

Prečítajte si tiež:

Najzadlženejšia Bratislava 

Najzadlženejším krajským mestom je Bratislava. „Je to aj dôsledok nedostatku financií zo štátu. Hlavné mesto dlhodobo upozorňuje na to, že jeho pozícia hlavného mesta nie je zohľadnená pri rozdeľovaní podielových daní. Preto hlavné mesto, keďže potrebuje väčšie kapitálové výdavky na fungovanie, siaha aj po väčších dlhoch v porovnaní s ostatnými mestami,“ vysvetlila.

Najhoršiu známku v rámci ich hodnotenia dostalo mesto Prešov. Nemá pritom najväčší dlh, ale v porovnaní s inými podobnými mestami má byť jeho zadlženie vysoké: „Vysoká je aj celková zadlženosť na jedného obyvateľa. A Prešov nemá dostatok likvidných prostriedkov na úhradu záväzkov.“

Omnoho lepšie nedopadli ani ostatné krajské mestá. Podľa slov Markovej nejde vyslovene o zlé hospodárenie, ale o väčšie investície v predvolebnom období.

Prečítajte si tiež:

Možné riešenia

Zadlženosť miest rastie a v tomto trende môže podľa odborníčky aj pokračovať, lebo samosprávy v minulosti odkladali potrebné investície. Ani vyššie príjmy z podielových daní v roku 2026 tak nemusia stačiť, keďže mestá a obce čelia vysokej inflácii a dlhodobému podfinancovaniu zo strany štátu.

Odborníčka však hovorí o niekoľkých možnostiach. Nejde o hromadné prepúšťanie, ale o postupné znižovanie počtu zamestnancov, keďže čoraz viac agendy sa dá vybaviť elektronicky.

Mestá by zároveň podľa nej mohli dôslednejšie vymáhať nezaplatené dane a poplatky, keďže v tomto smere je dnes situácia jednoduchšia a samosprávy môžu komunikovať elektronicky s bankami a v krátkom čase zistiť, kde má dlžník účty, a následne ich zablokovať.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore. 

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Financie

Dôležité udalosti