Vyššie dane, odvody aj menej voľna. Slovensko napriek trom vlnám konsolidácie dlží čoraz viac

Napriek bolestivým opatreniam vláda od svojho začiatku nedostala verejný dlh pod kontrolu. Dá sa povedať, že to, čo chceli urobiť za jeden rok, urobili za štyri roky. Deficit rozpočtu klesol asi o pol percenta a štátny dlh dokonca podrástol. 

Vláda sa snažila dať štátne financie do poriadku tri roky po sebe. Výsledkom je, že veriteľom dlžíme odhadom o takmer 30 miliárd eur viac ako v roku, keď vláda začínala.

Slovensko čelí aj vonkajším vplyvom, na ktoré nemá dosah, ako vojna na Blízkom východe.

Konsolidačné balíčky

Už prvý konsolidačný balíček priniesol vyššie dane z alkoholu a tabakových výrobkov. Zamestnávateľom a živnostníkom stúpli zdravotné odvody. A 1. september, teda Deň Ústavy, prestal byť dňom pracovného pokoja.

O rok prišli ďalšie opatrenia. Základná DPH stúpla z 20 na 23 percent. Vláda zaviedla transakčnú daň a novú daň zo sladených nápojov.

A napokon tretí balíček. Opäť vyššie zdravotné odvody, tentoraz aj pre zamestnancov. Živnostníkom sa zvýšili minimálne odvody a ľudia prišli o ďalšie tri dni pracovného pokoja, z toho dva v tomto roku.

Rozpočtová rada upozorňuje, že s rastúcim dlhom rastú aj riziká pre fungovanie štátu.

Štátny dlh rastie

Rozpočtový deficit je rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu. Úplne po lopate, toľko peňazí nám každý rok chýba a musíme si ich požičať.

Vláda začínala nad piatimi percentami. Vtedy sľubovala, že deficit stlačí na tri percentá. Na budúci rok však rozpočet ráta, že opäť porastie takmer k piatim. Síce sa to javí zanedbateľne, ale bavíme sa o miliardách eur.

Napriek tomu, že konsolidujeme, štátny dlh je každý rok vyšší a vyšší. Podľa prognózy rozpočtovej rady sa vyšplhá až nad 98 miliárd eur. Po štyroch rokoch a troch konsolidačných vlnách tak Slovensko dlží veriteľom o takmer 30 miliárd viac.

Ak túto sumu rozpočítame medzi všetkých obyvateľov Slovenska, vychádza to na približne 18 200 eur na každého jedného z nás vrátane novorodencov.