Posledná rozlúčka s legendárnym Stanom Dančiakom: Na jeho humor a lásku nikdy nezabudneme

Rodina a verejnosť v pondelok 13. augusta 2018 poslednýkrát vzdala hold legendárnemu hercovi Stanovi Dančiakovi. Posledná rozlúčka sa začala o 11. 00 h v sále činohry v novej budove SND v Bratislave.

Na divadelné javisko priniesla smútočný veniec Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky. Okrem rodiny boli prítomné aj mnohé osobnosti kulturného života, ktoré s láskou na javisku spomínali na spoločné chvíle plné humoru.

Legendárny herec zomrel vo veku 75 rokov v sobotu 4. augusta 2018.

S prvým smútočným prejavom vystúpil riaditeľ činohry SND Michal Vajdička, ktorý si, ako aj jeho ostatní prítomní kolegovia a priatelia, zaspomínal na hercov legendárny humor. „Odišiel za svojím hereckým dvojčaťom Mariánom Labudom," povedal Vajdička.

Herecký kolega Dušan Jamrich prečítal posledný list od dcéry Zuzany Dančiakovej. „Keď vidím jeho trpezlivosť, pochopila som, čo to tá pokora je. Neobviňuje okolitý svet, ale vníma to, čo nedokáže vnímať očami. Hlavne, že ho stále neopúšťa humor," napísala otcovi.

V liste tiež spomenula, že jej otec hovoril: „Človek musí žiť tak, aby mal na záver čistú kreditnú kartu." Ona jeho kreditku teraz vložila do bankomatu a bola naozaj čistá....

Ľubo Roman nechcel hovoriť o jeho herectve a prínose pre slovenské divadlo. Chcel sa mu poďakovať za krásne časy detstva. Za ich spoločnú hereckú mladosť. Poďakoval sa aj jeho manželke Darine Dančiakovej: „Dovoľ, aby som v tvojom mene poďakoval tvojej manželke. Stála pri tebe v časoch lásky, úspechov, ale aj v utrpení. Pre mňa vždy bude obrazom manželskej lásky."

Stana Dančiaka odprevadilo do neba posledné standing ovation.

Nikdy nezabudneme

Stanislav Dančiak si vďaka svojmu komediálnemu talentu, pohotovej improvizácii a dynamickému prejavu získal priazeň divadelného i filmového publika a televíznych divákov.

Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave. Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole, ako chlapec účinkoval v Detskej rozhlasovej dramatickej družine. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po jej absolvovaní sa v roku 1965 stal členom činohernej scény SND, kde pôsobil do roku 1968 a opäť od 1. januára 1990. Dančiak patril k zakladateľom Divadla na Korze (1968 - 1971), po jeho zatvorení sa stal členom Novej scény (1971 - 1989). Poslednýkrát sa predstavil na javisku SND v inscenácii Aj kone sa strieľajú 29. apríla 2015.

Obsadzovaný herec si získal priaznivcov nielen na divadelných doskách, ale aj v množstve filmov. Z jeho bohatej filmografie možno spomenúť historickú snímku Skrytý prameň (1973), kultovú komédiu Sebechlebskí hudci (1975), životopisnú drámu Svědek umírajícího času (1990), film Rivers of Babylon (1998) alebo drámu Dážď padá na naše duše (2002). Na televíznych obrazovkách zaujal napríklad v tituloch Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Veľká rošáda (1988), Rozmar starej dámy (1990), Pod vládou ženy aj na svitaní (1993) či Kráľovská hra (1999).

S Mariánom Zednikovičom vytvoril nezabudnuteľnú dvojicu v minigroteskách Lord Norton a sluha James (2002). Zahral si napríklad aj v známych seriáloch Lekár umierajúceho času (1983) a Alžbetin dvor (1986). Predstaviteľ desiatok divadelných a filmových postáv sa zapísal do pamäti divákov aj ako výrazný dabingový herec. Svoj charakteristický hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi z rovnomenného seriálu (1974) či chlpáčovi Alfovi v americkom seriáli Alf (1986).

Stano Dančiak získal cenu Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov. Z rúk prezidenta SR si v roku 2003 prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. v roku 2011 bol uvedený do Siene slávy počas galavečera televíznej diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO).