Veľký český talent porazil chorobu, ktorá zničila už nejednu kariéru. Po vstrelenom góle neskrýval obrovské emócie

Stále len 22-ročný český hokejista Jiří Kulich má za sebou najťažší rok kariéry.

Mladý útočník, ktorého si Buffalo Sabres vybralo v roku 2022 v 1. kole draftu NHL, mal v ročníku 2024/2025 fantastickú formu. Po príchode z farmy odohral 62 zápasov, strelil 15 gólov a celkovo nazbieral 24 bodov.

Očakávalo sa, že v ďalšej sezóne bude ešte lepší a naplno ukáže, prečo si ho Buffalo vybralo tak vysoko. Uplynulý ročník sa však pre rodáka z Kadane rýchlo zmenil na nočnú moru.

Odohral v ňom len 12 zápasov a následne prišlo dlhé, 343 dní trvajúce čakanie na ďalší štart v zámorskej profilige.

​Nezlomný

Vzostup mladej českej hviezdy zastavila krvná zrazenina. V prostredí elitných športovcov znamená podobný problém okamžitý koniec akéhokoľvek kontaktného tréningu. Niekedy dokonca ukončí hráčom podobný problém aj kariéru.

Pre bývalého hráča Karlových Varov to nebol však len fyzický test, ale predovšetkým psychický. O jeho nezlomnej povahe hovoril nedávno Viktor Maudr, hokejový komentátor televízie Oneplay Sport a šéf česko-slovenského fanklubu Sabres.

„Pri zranení tohto typu dlho ani neviete, či vôbec budete môcť vrcholový šport robiť ďalej. Jirko to však v hlave zvládol famózne. Videl, ako sa mladým chlapcom darí a získavajú náskok, no nedal sa zlomiť. Stanovil si jasný cieľ – vrátiť sa silnejší. Odstrihol sa od médií a sústredil sa výhradne na seba a svoj progres.“

Po návrate dostal Kulich spočiatku šancu v štvrtom útoku Buffala, no tréner Lindy Ruff ho rýchlo posunul vyššie.

„Posun v zostave má pôvod v jeho obojsmernej hre. Kto sleduje Sabres, vidí, že Jiří Kulich nevynechá jediný návrat do obrany. Ide na dno svojich síl. Tréner Lindy Ruff túto nadstavbu v defenzíve obrovsky oceňuje,“ vysvetlil komentátor.

​Odmena za veľký boj

Kulich sa do súťažného kolotoča vrátil v zápase proti Columbusu Blue Jackets 2. októbra. O dva dni neskôr sa už gólovo presadil, keď rozhodol domáci duel proti Chicagu.

Čech po záverečnom klaksóne neskrýval obrovské emócie.

„Toto bola pravdepodobne tá hlavná vec, o ktorej som sníval celých tých 343 dní bez hokeja. Po góle zo mňa spadla obrovská hromada emócií. Tento moment pre mňa zostane navždy špeciálny.“

Mladík si však uvedomuje, že ho čaká ešte veľký kus práce, aby sa vrátil do starých koľají: „Mám stále čo dokazovať. Chlapci odviedli minulý rok neuveriteľnú prácu a ja musím ďalej tvrdo drieť,“ dodal.