V blízkosti systému zlomov žije vyše 25 miliónov ľudí. Od veľkého zemetrasenia v roku 1857 uplynulo takmer 170 rokov, čo vyvoláva obavy, že by čoskoro mohlo dôjsť k podobne silným otrasom.
Južnej Kalifornii hrozí zemetrasenie katastrofických rozmerov, podobné tým, ku ktorý v rovnakej oblasti došlo v 18. storočí. Podľa novej štúdie dosahujú systémy zlomov San Andreas a San Jacinto najvyššiu úroveň tektonického napätia za posledných 1 000 rokov, čo zvyšuje hrozbu veľkého, bezprostredne hroziaceho zemetrasenia, ktoré by mohlo zničiť južnú Kaliforniu.
Tieto zlomy by mohli spôsobiť otrasy samostatne alebo spoločne vďaka bodu v Cajonskom priesmyku, ktorý sa nazýva aj bránou zemetrasení. V tomto mieste sa zlom San Jacinto oddeľuje od hlavnej línie zlomu San Andreas.
Výskumníci zistili, že Cajon Pass môže zabrániť alebo naopak uľahčiť šírenie zemetrasení medzi zlomami, v závislosti od toho, do akej miery sú ich úrovne napätia v čase kolízie podobné.
A práve teraz sa zdá, že zlomy San Andreas a San Jacinto vykazujú porovnateľné, extrémne zvýšené úrovne napätia, čo môže potenciálne znamenať problémy pre Los Angeles, San Bernardino, Riverside a údolie Coachella, varoval výskumný tím.
„Naše výsledky ukazujú, že úroveň napätia na viacerých segmentoch zlomov sa v súčasnosti nachádza na úrovni alebo nad najvyššími hodnotami zaznamenanými za posledné tisícročie a že v tejto oblasti môže dôjsť k rozsiahlemu priebežnému zlomu zahŕňajúcemu oba zlomové systémy,“ uviedla vo vyhlásení prvá autorka štúdie Liliane Burkhardová, planetárna geologička z Univerzity v Berne vo Švajčiarsku a z Havajskej univerzity v Manoa.
Zlomové línie San Andreas a San Jacinto spôsobili za posledných 1 000 rokov 36 zemetrasení s magnitúdou 6,4 alebo vyššou.
Posledným „veľkým zemetrasením“ v južnej Kalifornii bolo zemetrasenie s magnitúdou 7,9 v roku 1857, keď sa 330-kilometrový úsek zlomovej línie San Andreas posunul horizontálne medzi Parkfieldom a Cajon Pass.
K podobne silným otrasom došlo aj v roku 1812, teraz však hrozí, že sa to môže zopakovať v prostredí, ktoré je dnes oveľa viac zastavané a husto osídlené, ako vyplýva zo štúdie.
V blízkosti systému zlomov San Andreas v Kalifornii žije vyše 25 miliónov ľudí. Keďže sa tento zlom tiahne na dĺžku vyše 1300 km, hustota obyvateľstva sa líši, avšak drvivá väčšina obyvateľov Kalifornie žije v okruhu 50 km od hlavných geologických zlomových zón.
Od veľkého zemetrasenia v roku 1857 uplynulo takmer 170 rokov, čo vyvoláva obavy, že by čoskoro mohlo dôjsť k ďalšiem obrovskému zemetraseniu.
Na odhad tohto rizika Burkhardová a jej kolegovia vytvorili model, ktorý zachytáva aktivitu veľkých zemetrasení za posledných 1 000 rokov pozdĺž južných systémov zlomov San Andreas a San Jacinto.
Výskumníci využili pozorovania, ako sú záznamy z letokruhov stromov a údaje o veku sedimentov, ktoré boli posunuté, na rekonštrukciu histórie zemetrasení v južnej Kalifornii. Tieto informácie zadali do modelu, ktorý simuloval hromadenie, uvoľňovanie a šírenie tektonického napätia v zlomoch San Andreas a San Jacinto.
Výsledky, uverejnené 3. júna v časopise Journal of Geophysical Research: Solid Earth, naznačujú, že zlomy San Andreas a San Jacinto sa dostali do stavu, kedy by sa mohla otvoriť „brána zemetrasení“ v Cajon Pass a spôsobiť väčšie škody, ako by spôsobilo zemetrasenie na jednom zlome samostatne.
Ak by došlo k pohybu jednotlivých segmentov pozdĺž dvoch vetiev zlomu San Andreas, ktoré sa spájajú v Cajon Pass, uvoľnilo by sa dvojnásobné množstvo energie. Ak by ku kolízii tektonických platní došlo pozdĺž oboch vetiev zlomu San Andreas aj zlomu San Jacinto, množstvo uvoľnenej energie by bolo trojnásobne väčšie.
„Pravdepodobnosť výskytu jednotlivých udalostí a načasovanie potenciálnej katastrofickej udalosti nie je možné presne predpovedať, ale pochopenie toho, aké napätie sa v systéme hromadí, by mohlo pomôcť plánovačom a tvorcom politík pripraviť sa na čokoľvek, čo príde ďalej“, uviedla Burkhardová.
Výskumníci tvrdia, že ich model by sa dal aplikovať aj na iné križovatky zlomových línií a použiť ako nástroj na posudzovanie nebezpečenstva v celosvetovom meradle. „Využívame striktnú kvantitatívnu vedu, aby sme lepšie pochopili riziko, ktorému čelia milióny ľudí,“ uviedla Burkhardová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
