Ľadové kužele Sonama Wangchuka zásobujú vodou vysokohorskú púšť. V dedine Phyang sa vďaka jeho projektu podarilo zazeleniť veľkú, predtým neúrodnú oblasť.
V studenej púšti Ladak v severnej Indii, uprostred drsnej horskej krajiny, vyrastajú obrovské ľadové kužele, ktoré dosahujú výšku až niekoľko desiatok metrov. Nevytvorila ich príroda, ale inžinier Sonam Wangchuk.
Táto myšlienka nevznikla len tak z ničoho nič. Wangchuk v rozhovore pre časopis Guernica uviedol, že inšpiráciou mu bola práca iného inžiniera z Ladaku, Chewangu Norphela, prezývaného „ľadový muž“. Norphel už od 80. rokov vytváral umelé ľadovce v podobe plochých ľadových polí, tie však ležali vysoko v horách a rýchlo sa topili.
Wangchuk chcel zmraziť vodu bližšie k dedine a udržať ju až do začiatku leta. Jeho projekt tento problém vyriešil. Pri Wangchukovom type ľadových veží hrá hlavnú úlohu fyzika.
Voda sa počas zimy odvádza z horských potokov vo vyšších nadmorských výškach pomocou podzemného potrubia smerom dolu do dediny. Keďže voda tečie z vyššie položeného miesta, v cieľovom potrubí vzniká tlak. Na jeho konci (v dedine) sa vyvedie vertikálna rúra. Tlak vytlačí vodu do vzduchu ako fontána bez potreby akéhokoľvek čerpadla či elektriny.
Voda striekajúca do mrazivého nočného vzduchu (kde teploty v Ladaku klesajú až pod -30 °C) okamžite mrzne a padá na pripravenú kostru z konárov alebo hliny. Postupným vrstvením ľadu vzniká obrovský kužeľ, ktorý pripomína tradičné budhistické stavby – stupy (čorteny).
Takýto tvar majú preto, že kužeľ vystavuje slnku v porovnaní so svojím objemom len malú plochu, a preto sa topí oveľa pomalšie.
Prvý prototyp, zmrazený v zime 2013/2014, vydržal až do polovice mája 2014. V tom čase v ňom bolo uskladnených približne 150-tisíc litrov vody. Kužele v plnej veľkosti boli postavené o rok neskôr, v zime 2014/2015, v dedine Phyang.
Ladak je vysokohorská chladná púšť rozprestierajúca sa v severnej Indii (v štátoch Džammú a Kašmír), ukrytá v zrážkovom tieni za hlavným hrebeňom Himalájí. Vyznačuje sa extrémnymi teplotnými výkyvmi, celoročným nedostatkom zrážok.
Ľadové stupy tak predstavujú geniálne, ekologické riešenie kritického nedostatku vody vo vysokohorskej púšti. Ich cieľom je zachytávať zimnú vodu, ktorá by inak bez úžitku odtiekla, a uchovať ju na obdobie jarnej sejby, kedy poľnohospodári najviac trpia suchom.
Pre miestnych poľnohospodárov, ktorí v údoliach pestujú jačmeň alebo ovocné stromy, je jedinou nádejou voda stekajúca z topiacich sa ľadovcov. Po celé generácie tento prirodzený cyklus fungoval bezchybne, ale klimatické zmeny spôsobili, že jarnej vody je čoraz menej, čo ohrozuje úrodu.
Topenie snehu sa začína až neskoro v lete, pričom polia potrebujú zavlažovanie na jar, keď je pôda v údolí úplne vyschnutá. V zime naopak voda tečie nepretržite a vteká do riek, pričom zamŕza na miestach, kde nikomu neprospieva.
Ľadové kužele práve túto medzeru vyplňujú. Voda zamrznutá v zime sa topí pomaly a celé týždne zavlažuje polia presne vtedy, keď ju poľnohospodári najviac potrebujú. Výsledky sú viditeľné. V dedine Phyang sa vďaka vode z kužeľov podarilo zazeleniť veľkú, predtým neúrodnú oblasť.
V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o mestách bojujúcich s klimatickou zmenou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
