Tvorba vírov na Slnku je už dlho ústrednou otázkou slnečnej fyziky. Vedci teraz po prvýkrát identifikovali nielen ich pôvod, ale aj mechanizmus, ktorý ich poháňa.
Vedci pomocou najvýkonnejšieho slnečného teleskopu na svete zachytili povrch nášho Slnka v nových, doteraz nevídaných detailoch. Vďaka vysokému rozlíšeniu, ktoré poskytuje najvýkonnejší slnečný teleskop na svete, navyše odhalili skrytý proces, ktorý riadi slnečnú aktivitu. Informuje o tom portál stanice CNN.
Snímky a časozberné video ponúkajú bezprecedentný pohľad na komplexnú a dynamickú fotosféru Slnka, teda viditeľný povrch Slnka, ktorý tvorí tenká vrstva atmosféry formovaná magnetickými poľami a prúdmi tekutej plazmy.
Spojením podrobných snímok s počítačovými simuláciami sa výskumníkom podarilo dosiahnuť významný prelom v oblasti slnečnej fyziky: identifikovali charakteristické znaky malých vírov na povrchu Slnka, ktoré by mohli mať priamy vplyv na život na Zemi.
Prečítajte si tiež:
Tieto vírivé vzory, známe ako Kelvin-Helmholtzova nestabilita (KHI), by mohli vysvetliť dlhodobo nevyriešené slnečné záhady, napríklad prečo je slnečná koróna, čiže vonkajšia atmosféra, oveľa teplejšia ako povrch Slnka.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature dochádza k Kelvin-Helmholtzovej nestabilite vtedy, keď sa dve tekutiny pohybujúce sa rôznymi rýchlosťami navzájom míňajú, čím vytvárajú drobné poruchy, ktoré vedú k vzniku špirálovitých vírov.
☀️ Scientists using the @NSF Inouye Solar Telescope have made a major breakthrough in solar physics, discovering Kelvin-Helmholtz instability on the Sun's surface—a finding that could help explain explosive solar activity and other solar phenomena: https://t.co/GHDS3B7UXT pic.twitter.com/yJhD4KecVY
— National Solar Observatory (@NatSolarObs) August 5, 2026
„Hoci teoretické modely naznačovali, že vo fotosfére by mohli existovať vhodné podmienky pre Kelvin-Helmholtzovu nestabilitu, bolo pre nás veľkým prekvapením, keď sme tieto štruktúry videli tak rozsiahlo rozložené po celom povrchu,“ napísal v e-maile pre BBC hlavný autor štúdie David Kuridze, astrofyzik pôsobiaci v Národnom slnečnom observatóriu (NSO) v meste Boulder v Colorade.
Vedci pozorovali tento vzor nestability v jazerových a oceánskych vlnách, pri tvorbe mrakov a v atmosférach veľkých plynných planét, ako sú Jupiter a Saturn.
Toto neustále vírenie je hnacou silou výbuchov energie zo Slnka - známych ako koronálne vývrhy hmoty, ktoré vytvárajú takzvané vesmírne počasie, ktoré môže narušiť elektrické siete a satelity na Zemi a mohlo by dokonca ohroziť zdravie astronautov.
Prečítajte si tiež:
Tieto víry by tiež mohli prispievať k hromadeniu magnetickej energie Slnka, ktorá poháňa slnečné erupcie a . Keď je táto slnečná aktivita namierená na Zem, vyvrhuje častice, ktoré môžu narušiť činnosť satelitov, elektrických sietí a inej komunikačnej infraštruktúry.
„Slnko je zdrojom tejto energie a celého tohto vesmírneho počasia. Aby sme mohli pochopiť a nakoniec aj predpovedať vesmírne počasie, chceme porozumieť fyzike Slnka až do najmenších mierok.,“ vysvetlil astrofyzik David Boboltz z NSO.
Vedcom sa podarilo vytvoriť umelé zatmenie Slnka. Téme sme sa venovali v reportáži v priloženom videu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
