V minulosti sa za hlavné meradlo ľudskosti považovala veľkosť mozgovej časti lebky a s ňou spojená vyššia inteligencia. Nové antropologické nálezy však potvrdili, že to už neplatí.
Najnovšie poznatky modernej vedy o našich pravekých predkoch zásadne menia doterajšie pravidlá ich triedenia. Prestížny vedecký časopis dokonca presadzuje prehodnotenie doterajších kategórií, čo by mohlo prepísať aj históriu tajomného obrieho ľudoopa, gigantopiteka.
Prvé stopy po tomto tvorovi odhalili paleontológovia v Číne pred deviatimi desaťročiami. Hoci sa unikátne prastaré zuby pôvodne predávali na trhu ako medicínske „dračie zuby“, v skutočnosti patrili obrovskému primátovi. Následné výskumy a ďalšie objavy definitívne preukázali, že išlo o doposiaľ najväčšieho známeho primáta na svete, ktorý dostal meno gigantopithecus.
Najnovšia štúdia, o ktorej píše portál stanice ČT24, prináša prekvapivé tvrdenie, že tento málo preskúmaný tvor mohol mať k ľuďom oveľa bližšie, než sme si mysleli. Autori dokonca analyzujú možnosť, že by mal patriť priamo do rodu Homo, teda do priamej línie moderného človeka.
Výskum gigantopitekov však sprevádza mnoho nejasností. Keďže sa našli iba ich zuby a časti čeľustí, presná rekonštrukcia ich vzhľadu je mimoriadne náročná. Pôvodné teórie hovorili o tom, že tieto obry z oblasti dnešnej Číny, Indie, Pakistanu a Vietnamu dosahovali výšku až 2,8 metra a hmotnosť vyše 500 kilogramov (čínski experti tipovali dokonca až 4,7 metra).
Odborníci však neskôr tieto čísla prehodnotili. Dnes prevláda názor, že gigantopithecus mal iba nadpriemerne veľký chrup, čo v minulosti skreslilo odhady jeho reálnej stavby tela.
Podľa súčasných meraní meral približne 230 centimetrov a vážil okolo 250 kilogramov. Výzorom sa pravdepodobne ponášal na dnešné orangutany, no životným štýlom pripomínal skôr pandy – konzumoval obrovské množstvá bambusu a bol zrejme úplne mierumilovný.
Keďže poslední jedinci tohto druhu vyhynuli približne pred 200-tisíc rokmi, existuje teoretická šanca, že sa dostali do kontaktu s prvými ľuďmi.
Prečítajte si tiež:
Austrálsky paleontológ Ian Towle z Monash University presadzuje zásadnú reorganizáciu systému triedenia pravekých tvorov. Vo svojej najnovšej štúdii odporúča, aby sa vyhynuté primáty z rodov Australopithecus a Paranthropus zlúčili s rodom Homo. Svoj názor opiera o fakt, že pre príslušníkov rodu Homo neexistuje žiadna jednoznačná anatomická vlastnosť, ktorá by ich striktne odlišovala od ostatných.
V minulosti sa za hlavné meradlo ľudskosti považovala veľkosť mozgovej časti lebky a s ňou spojená vyššia inteligencia. Nové antropologické nálezy však potvrdili, že druhy ako Homo naledi či Homo floresiensis mali kapacitu mozgu porovnateľnú s australopitekmi.
Podobne padol aj argument o výhradnom používaní nástrojov ľuďmi. Dnes vieme, že parantropi dokázali narábať s nástrojmi už pred dvoma miliónmi rokov, čo posilňuje argumenty pre ich zaradenie k hominidom. Týmto sa otvára cesta k vytvoreniu úplne nového pohľadu na našu evolučnú minulosť.
Podľa Towleho by v budúcnosti mohlo preradenie čakať aj gigantopitekov – fosílnych primátov mimo priamej ľudskej línie.
U tohto druhu sa v inom čase a nezávisle od hominidov vyvinuli menšie špičiaky a zmenšený tretí dolný zub (črenovcový). Hoci sa tieto rysy doteraz pokladali za typicky ľudské, Gigantopithecus dokazuje opak.
Podľa Towleho je táto anatomická zhoda natoľko výrazná, že vyvoláva diskusiu o jeho systematickom zaradení. Keďže Gigantopithecus zdieľa s australopitekmi veľa spoločných čŕt, jeho prípadný presun k hominidom by bol neskôr logickým vyústením.
Prečo vyhynuli neandertálci? Touto témou sme sa zaoberali v archívnej reportáži, ktorú si môžete pozrieť v priloženom videu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
