Unikátny nález v Dánsku: Na dvore rodinného domu vykopali najväčší poklad z vikingskej doby

Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

TASR

1. 9. 2026, 10:40

Nález je trikrát väčší ako doteraz najväčší poklad z vikingskej doby v Dánsku, ktorý našli v roku 1911 v obci Terslev.

V Dánsku náhodne objavili najväčší strieborný poklad z vikingskej doby, ktorý tvorí približne 700 predmetov v celkovej hmotnosti 18,5 kilogramu. Pôvod predmetov z 10. storočia dokazuje, že Severné Jutsko malo v tom období kultúrne a hospodárske väzby s Anglickom, ale aj s islamským svetom. Informuje o tom BBC.

Poklad objavil pri príprave výstavby novej terasy svojho domu obyvateľ obce Rebild, ktorý si želal zostať v anonymite, uviedlo Historické múzeum Severného Jutska. V nájdenej keramickej nádobe bolo asi 320 šperkov, mincí a strieborných ingotov. Zvyšok bol roztrúsený po okolí.

„Je to ako nájsť trezor z vikingskej doby,“ povedal vedúci oddelenia kultúrneho dedičstva a archeológie múzea Torben Sarau. „Nielen vďaka svojej veľkosti, ale aj preto, lebo poklad nám ukazuje, ako sa striebro v tomto období používalo ako platobný prostriedok,” dodal.

Gravearbejde ved terrasse fører til største sølvfund fra vikingetiden https://t.co/Z8xTZMFqMw pic.twitter.com/Sk8PDFc6Y2

— Politiken (@politiken) August 31, 2026

Predmety boli zoradené podľa hodnoty

Nález tvoria prevažne ingoty a šperky, mincí a ich úlomkov bolo celkove 47. Podľa Saraua spôsob, akým boli strieborné tehličky usporiadané vo vnútri nádoby naznačuje, že majitelia pokladu ich zámerne zoradili podľa hmotnosti a teda aj podľa ich hodnoty.

Anglosaské mince boli razené za vlády kráľa Eduarda Staršieho v rokoch 899 až 924, arabské mince boli v obehu v 10. storočí, čo pomáha časovo spresniť obdobie vzniku pokladu.

Nález je trikrát väčší ako doteraz najväčší poklad z vikingskej doby v Dánsku, ktorý našli v roku 1911 v obci Terslev v - ten vážil „iba“ 6,6 kg. V mieste terajšieho nálezu v obci Rebild našli už v roku 1971 približne štyri kilogramy strieborných predmetov zabalených vo zvieracích kožiach.

„Nový nález naznačuje, že Rebild a jeho okolie nebolo okrajové územie, ale bolo súčasťou dôležitej hospodárskej a kultúrnej siete, ktorá sa rozprestierala cez Baltské more a islamský svet na východe a cez Severné more, Anglicko a západnú Európu na západe,“ vysvetľuje Sarau.

Poklad nájdený uprostred modernej zástavby neumožnil rozsiahly archeologický výskum. Dá sa preto len špekulovať o tom, ako sa ocitol v záhrade súkromného domu - či tam bola vikingská osada, alebo tadiaľ viedla dôležitá cesta, alebo naopak, išlo o odľahlé miesto špeciálne vybrané na ukrytie pokladu.

V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o londýnskej výstave o živote Vikingov:

​