Na mape sveta by sa mohol objaviť nový štát. Takmer 98 percent obyvateľov hlasovalo za nezávislosť.
V Oceánii by ešte do konca tohto roka mohol vzniknúť nový štát. Vláda Papuy-Novej Guiney a orgány autonómnej oblasti Bougainville sa v októbri stretnú, aby stanovili termín parlamentného hlasovania o výsledku referenda o nezávislosti z roku 2019. Až 97,7 % obyvateľov sa vtedy vyslovilo za odtrhnutie. Ide o ďalší krok v spore trvajúcom už desaťročia, ktorý môže viesť k vzniku nového štátu v Oceánii.
Stretnutie naplánované na október zhodnotí šesť rokov dialógu medzi orgánmi oboch strán. „Dnešné predloženie návrhu je dôležitým míľnikom, nie však ukončením parlamentného procesu,“ zdôraznil premiér Papuy-Novej Guiney James Marape.
V tejto fáze dochádza k procedurálnym sporom. Orgány Bougainville sa domnievajú, že stačí obyčajná väčšina hlasov. Vláda v Port Moresby zastáva stanovisko, že je potrebná dvojtretinová väčšina, teda aspoň 79 zo 118 poslancov. Premiér Marape oznámil, že debata môže trvať niekoľko dní.
Bougainville čelí závažným inštitucionálnym a finančným problémom. Vlastné príjmy regiónu tvoria iba 7 % jeho rozpočtu. Funguje tu len jedna nemocnica a 10 % obyvateľov má prístup k elektrickej energii. Odborníci odhadujú, že nezávislé Bougainville by potrebovalo rozpočet dvakrát až trikrát vyšší ako súčasný.
Nádejou zostáva baňa Panguna, v ktorej sa nachádzajú ložiská medi a zlata v hodnote približne 60 miliárd dolárov. Predpokladané príjmy z jej opätovného spustenia sa odhadujú na 36 miliárd dolárov za 20 rokov.
Tento región vzbudzuje aj čoraz väčší záujem veľmocí. Bougainville leží približne 1 500 kilometrov severovýchodne od Austrálie, v strategicky citlivej oblasti Indo-Pacifiku.
Prezident Ishmael Toroama sa usiluje o podporu Spojených štátov, zatiaľ čo čínske štátne podniky ponúkajú investície do infraštruktúry. Konečné rozhodnutie parlamentu v Port Moresby rozhodne o tom, či sa Bougainville stane prvou novou krajinou v Oceánii za viac ako dve desaťročia.
Prečítajte si tiež:
Bougainville je súostrovie ležiace na východ od hlavného ostrova Papuy-Novej Guiney a geograficky patrí k Šalamúnovým ostrovom. Pomenovali ho podľa francúzskeho moreplavca Louisa Antoina de Bougainville, ktorý ho objavil v roku 1768.
Na konci 19. storočia, keď si ostrovy Oceánie delili medzi sebou európske veľmoci, sa Bougainville stal súčasťou Nemeckého cisárstvo. V roku 1914 prešiel pod správu Austrálie.
Autonómna oblasť Bougainville sa rozprestiera na celkovej ploche približne 9 384 štvorcových kilometrov (z toho hlavný ostrov 8800 km) a žije tam približne 360-tisíc ľudí. Rozlohou sa tak približuje ostrovu Cyprus.
Správnym strediskom autonómnej oblasti je mesto Buka nachádzajúce sa na rovnomennom priľahlom ostrove na severe, pričom pôvodné hlavné mesto Arawa bolo zničené počas občianskej vojny.
Región má samostatnú identitu – jeho obyvatelia sa kultúrne cítia bližšie k susedným ostrovom ako k zvyšku krajiny. Spoločnosť na Bougainville je prevažne matrilineárna – pôda a rodová línia sa dedia po matke, a ženy tak majú v tradičnej kultúre silné rozhodovacie slovo.
Bougainville po prvýkrát vyhlásilo nezávislosť v roku 1975, dva týždne predtým, ako Papua-Nová Guinea získala suverenitu. Táto deklarácia však nebola uznaná.
Napätie narastalo a jeho symbolom sa stala obrovská medená baňa Panguna. Zisky totiž plynuli najmä investorom z Port Moresby (hlavné mesto Papui-Novej Guinei) a zo zahraničia, zatiaľ čo miestne obyvateľstvo znášalo environmentálne náklady – do riek sa dostala takmer miliarda ton ťažobného odpadu.
V roku 1988 vypukla občianska vojna, ktorá trvala deväť rokov a zahynulo počas nej približne 20-tisíc obyvateľov a vyše 70-tisíc bolo vysídlených.
Až v roku 1998 bolo uzavreté prímerie medzi bojujúcimi stranami a postupne sa situácia začala normalizovať. Konflikt sa skončil mierovou dohodou z roku 2001, ktorou bola zriadená Autonómna vláda Bougainville (ABG) a ktorá zaviazala strany k uskutočneniu nezáväzného referenda.
K ďalším nepokojom došlo v roku 2005, kedy sa vodca skupín rebelov operujúcich vo vnútrozemí Francis Ona vyhlásil za kráľa Bougainvillu. Po jeho smrti ostrov ovládol stúpenec dohody s vládou Joseph Kabui, ktorý sa stal prezidentom autonómneho územia Bougainville.
V mierovej zmluve z roku 2001 centrálna papuánska vláda prisľúbila konanie vyššie spomínaného referenda o nezávislosť.
Za nezávislosť sa vyslovilo 97,7 % hlasujúcich, zatiaľ čo 1,6 % sa rozhodlo pre väčšiu autonómiu.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
